Minule:
Potreba tréningu vôle.
V duchovnom živote neočakávajme len zážitky
Boh nás nechce trápiť
Prečo je potrebné sebaovládanie
Sú ľudia, ktorí možno naozaj nechcú ublížiť ani muche. Pritom vynadajú, do krvi urazia, rania... Pritom povedia: Ja som to tak nemyslel. To sa len potreboval odreagovať, mám takú povahu. Aj alkoholik môže úprimne milovať rodinu, a predsa jej strpčuje život. Možno každé ráno vstáva s úmyslom, že určite nevypije ani slzu a príde z roboty rovno domov.. Lenže cesta vedie okolo krčmy a brzdy nefungujú. Podobá sa mužovi zo vtipu: Fero kde ideš? - Na pivo. Idem aj ja, keď ma tak prehováraš.
Žiadna snaha, žiadne predsavzatie nezabráni nešťastiu, ak sa vozidlo nedá ovládať. Veľa zla už popáchali ľudia, čo vždy chceli len dobre. Cesta do pekla je vydláždená samými dobrými úmyslami, povedala údajne Terézia Veľká
Musí byť dobrým človekom ten, kto sa vie dokonale ovládať?
Lenže aj s perfektným vozidlom sa dá ísť opačným smerom, ba aj úmyselne zraziť chodca. Z histórie poznáme predsa jedincov, ktorí išli za svojimi mocenskými záujmami priamo a nedali sa zviesť žiadnymi lákadlami ani zastrašiť žiadnymi hrozbami. Boli tvrdí k sebe a krutí k druhým. Práve železná disciplína im umožnila popáchať nesmierne veľa zla. Z toho ale nevyplýva, že zlo má korene v disciplíne, v sebaovládaní.
Je sebaovládanie samo osebe dokonalosťou?
Nie, ba ani k nej nevedie. Je len nutným predpokladom, aby človek vôbec niečo dokázal. A čo dokáže, či to bude dobro alebo zlo, kam dôjde s bezchybne fungujúcim autom, to závisí od smeru, od úmyslu. So zlým úmyslom sa vôbec nebudeme zapodievať. Je v úplnom rozpore s našim cieľom po dokonalosti. Zlý úmysel sa nemôže pripustiť ani na nultom bode cesty k nej. Cesta k dobru začína totiž práve rozhodnutím a nedá sa predsa súčasne rozhodnúť aj pre dobro, aj pre zlo. Iný úmysel pre nás vôbec neprichádza do úvahy.
Ideme vždy správne?
Ale je nás na zlej ceste plno takých, čo sme sa rozhodli pre dobro, čo sa preň denne rozhodujeme. A predsa ideme, ak nie celkom opačne, aspoň všelijako kľukato. Každú chvíľu narazíme, ublížime sebe aj iným. Strácame čas, sily, spôsobujeme zmätok, hoci naozaj nechceme zle. Tu neodoláme lákaniu, tam sa zas príliš zľakneme ťažkosti. A pritom teoreticky perfektne vieme, ako to má byť. Len v praxi zlyhávame. Kde máme pridať, brzdíme. A naopak. Ale darmo sa pokúšame pridať či brzdiť, mechanizmus je pokazený alebo aspoň veľmi oslabený.
Kde je chyba; v prostredí, v zdedených vlastnostiach?
U auta je samozrejmosťou, že treba opraviť, čo je pokazené a nespoľahlivé. A čo je dobré, treba udržiavať, aj občas odskúšať. Lenže staral sa o auto býva vítané hobby. Sotva sa však nájde človek, ktorý by mal záľubu v reparovaní a udržiavaní samého seba. Jaj, tu nemyslíme na okrášľovanie pred zrkadlom alebo vo fitnes. Myslíme tu na duchovné formovanie. A tu zlyhávame. Možno to pripisujeme zdedeným dispozíciám, nesprávnej výchove v rodine, v škole, vplyvu okolia a podobne. A iste je to do značnej miery tak. Ale už sme dosť dávno dospelí a svojprávni. Duševne zdravý, príčetný človek musí dokázať ovládať svoje sklony. Musí sa to teda naučiť.
Je neschopnosť ovládania vecou prostredia, výchovy, alebo samotnej osoby?
Civilný zákon berie plne na zodpovednosti každého, kto mohol spoznal nesprávnosť svojho konania a predvídať jeho následky. Neberie pritom ohľad na zdedené sklony alebo vplyv výchovy.
Treba sa učiť ovládaniu?
Nik nezdedil dokonalé sebaovládanie. Ani najrozumnejšia výchova nestačí na udržanie kondície po celý život. Iste jestvujú značné rozdiely v zdedených dispozíciách a v pôsobení rodinného prostredia. Ale každý bude zlyhávať; ak sám neprevezme svoju výchovu do vlastných rúk. Ak nebude udržiavať' a rozvíjať dosiahnuté, korigovať nesprávne, doháňať zameškané.
Čo je základom?
Nevyhovárať sa na povahu., na zlú výchovu – teda na rodičov, prostredie, iných!
Prichádzame k definícii askézy
Askéza je teda systematická sebavýchova aby sme odolali akýmikoľvek lákadlami a zvládli hrozby. Je to pestovanie a udržiavanie schopností odolať lákaniu a nedali sa donútiť k zlému. Začína nácvikom v oblasti dovolenej, kde zlyhanie nespôsobí škodu.
Kto si niekedy cvične uloží nejesť sladkosti, alebo sa donúti jest' bez soli, nepoškodí si zdravie, ak sa mu to niekedy nepodarí. Ale keď už mal cukrovku alebo vysoký tlak, má by to vážne následky.
Zhrnutie
Nevyhovárajme sa na povahu, výchovu, prostredie...
Sebaovládanie je potrebné na zdolanie najrôznejších nástrah a nebezpečenstiev na ceste k dobru.
Premáhanie potrebujeme pre naše dobro.
Nabudúce:
Potreba sebaovládania 2