Minule:
Dnes už oblečenie neslúži na ochranu človeka, ale má úplne iný význam. Dráždi a provokuje.
Kult módnych návrhárov a modeliek.
Šatenie je symbolom úpadku našej kultúry.
Maľovanie
Počúvam: „Grétka sa rozvádza. A vidno to na jej zovňajšku. Začala o seba dbať. Chodí vyobliekaná, bola u kaderníčky, v štúdiu na nechty... No, chce sa páčiť a niekoho uloviť“. Tento názor pozornej sledovateľky môže byť pravdivý, ale môže to všetko mať iné korene. Čo ak je to nedostatok, strata sebavedomia? Čo ak opustená žena sa naraz cíti zakomplexovaná? Uvedomuje si, že nedokázala udržať manžela, uchrániť celistvosť rodiny! Musí to nejako kompenzovať. Nezabúdajme, že prikrášľovať sa musí ten, kto nie je spokojný so sebou.
Pred očami mám jednu dávnu reportáž z maštale JRD (teda bolo to dááávno, veď mladí ani už nepoznajú túto skratku JRD). Súdruh predseda sa priamo v maštali chválil úspechmi. Vyobliekaný bol v „sobášnom obleku“, pred kamerou zjavne strémovaný. Museli tých pár viet iste viackrát natáčať. Vzápätí šiel rozhovor s nejakým národným umelcom. Mal flanelovú košeľu, jeho reč bola prirodzená, múdra. Nemusel sa nijako prizdobovať, aby mal sebaistotu.
Vidíme, že „prizdobovanie“ nie je len záležitosťou žien, ale zdá sa, že ženy sú tým viac postihnuté. Vidíme to aj na sociálnych sieťach. Až na pár narcisov - mužov, je predvádzanie sa, viac záležitosť žien. A všimnite si kto laikuje týmto autoportrétom. Väčšinou ženy ženám. Som zvedavý nakoľko je to úprimné. Ťažko vám asi niekto napíše: „Buď sebakritická“, alebo „radšej sa tam nepredvádzaj“... Jedná múdra dáma hovorí: „My sa okrášľujeme nie kvôli mužom, ale ženám, aby nám závideli, aby sme jedna druhú predčili“. Aj by som to podpísal. Mužom je to ľahostajné, alebo až nevkusné, znášajú to, nechcú ženy raniť. Bežná scénka z rodinného života; Žena ide na ulicu, do práce, primaľuje sa. V rodine ako keby sa nemusela (nechcela?) páčiť.
Ak sledujete rôzne make-up, nechty od výmyslu sveta a čo ja viem všetko, je to akoby výkrik: „Chcem byť, iná“. Vždy to je kompenzácia akéhosi vnútorného nedostatku.
Askéza má vytvoriť z človeka umelecké dielo. Nie maskovaním, ale vnútornou krásou. Prikrášlite Monu Lisu – pokazili by sme dielo veľkého umelca. A Boh – Stvoriteľ je naj umelec. To platí aj o mužoch. Známym sa stáva metrosexuál. O tom možno nabudúce.
Max Kašparů v jednej prednáške hovorí: „Cítiš sa byť zakomplexovaná? Príď domov, všetkých zvolaj, postav sa doprostred a povedz – To som ja, som Boží originál, berte ma takú aká som.“ Je potrebné prijať sa! Aj to je askéza.
Ozaj, pamätáte si za základ asketiky – budovanie umeleckého diela? V úvode sme si dali heslo: „Láska k Bohu až po potlačenie seba“. A nie: „Láska k sebe po potlačenie Boha“. Vyššie spomenuté, tomu úplne odporuje. Takže nedeformujme sa.
Zhrnutie
Prikrášľovať sa musí ten, kto nie je spokojný so sebou.
Je to známka zakomplexovanosti.
Potreba prijať samého seba!
Nabudúce
Piercingy (a možno aj tetovanie).