Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Minule: Filozofia dneška; Človek túžiaci po šťastí mimo šťastia; Čo je askéza?; Potreba askézy.

Svätosť AKO PRÍKAZ

Svätosť dnes je pojem neznámy. Možno zosmiešňovaný. Nebolo to vždy tak! Udalosť zo života sv. Laury Vikune:

Katechétka sa v triede pýta: Kto s vás chce byť svätí. Všetci sa hlásia. (Ako by hlasovanie dnes dopadlo?). Laura ide do kaplnky a modlí sa: Pane, daj aby som bola ja prvá svätou.

Vymedzenie pojmov "dokonalosť', "svätosť'

Najúspešnejší a najdokonalejší človek aký sa kedy pohyboval na našej planéte je Ježiš Kristu. Na prvý pohľad sa nám to nezdá, lebo jeho život skončil fiaskom. Zomrel na kríži, zanechal za sebou pár nevzdelaných ľudí – apoštolov (poväčšine rybárov), ale... Formoval a formuje milióny ľudí. Jeho nasledovníci vytvorili civilizáciu z ktorej čerpáme aj my. Naučil rovnoprávnosti medzi mužom a ženou, láske medzi ľuďmi, blahoslaví pokoj... Vytvoril civilizáciu lásky, ktorá je v neustálom protiklade s civilizáciou smrti.

Priekopníkmi kultúry života sú svätci – ako spomínaná Laura. Ježiš v každej generácii pozýva k svätosti. Hovorí. Buďte dokonalí ako je dokonalý váš Nebeský otec.

Je to kategorický Pánov príkaz, a predsa ho málokto, aj z kresťanov – jeho nasledovníkov, vzťahuje na seba. Ako keby bol adresovaný iba niektorým vyvoleným, ktorí majú na to. Termín „dokonalý“ znamená v dnešnej dobe vrcholný výkon, úplnú bezchybnosť. Zvyknutí sme na stále dokonalejšie športové a umelecké výkony, stúpajúcu vedeckú odbornosť. Preto sa nám možno zdá, že dokonalosť, ktorú od nás žiada Boh, je tiež celkom perfektný výkon vo všetkom, čo spadá do oblasti náboženstva a života vôbec. Že teda dokonalý človek sa musí stále dokonale modliť a meditovať, byť perfektne sústredený, dokáže sa vždy ovládať, nikdy sa nesmie pomýliť, je nadmieru ochotný, obetavý, nevyčerpateľne trpezlivý, hravo zvládne každé pokušenie, vždy vie spoznať aj zvoliť správne riešenie, nepozná skleslosť a znechutenie, srší entuziazmom atď.

 K športovej, umeleckej a vedeckej dokonalosti sa môžu vypracovať iba mimoriadne talentovaní jedinci. A tak človek, ktorý denne klesá, zlyháva na každom kroku, netrúfa si ani oči pozdvihnúť na ideál dokonalosti, nieto ešte sa oň usilovať. Preto tento vážny Boží príkaz odsúva na rehoľníkov, ako na špeciálne talentovaných.

 Tento istý príkaz formuluje apoštol Peter vo svojom Prvom liste trochu ináč: "Buďte svätí..." (1,16),

 Termín „svätý" je však pre našu dobu ešte menej zrozumiteľný. Chápe sa ako niečo odtrhnuté od sveta. Posvieťme si na tento pojem na základe pôvodného významu v hebrejčine, latinčine a gréčtine. Z toho vychádza význam „odlúčený, oddelený, ohraničený pre náboženské účely". Opakom je termín „profánny", čo znamená „územie, ktoré leží pred (pro) svätyňou (fanum)". Sväté je teda to, čo patri Bohu. Čo je oddelené od ostatného, lebo má slúžiť bohoslužobným účelom. Tak bol svätý Izrael (Starozákonný ľud), lebo si ho Boh vybral spomedzi ostatných národov pre seba. Tak je svätý každý, kto patri Bohu osobitným vyšším spôsobom, nie ako mu patrí celý stvorený svet. Kto mu patrí z vlastného rozhodnutia, kto sa dal ním oddeliť od ostatného sveta. Keď Boh žiada od nás dokonalosť, má to byť svätosť, teda dokonalosť vzťahu. Máme mu dokonale patriť.

Zaujímavá je sonda tohto pojmu do začiatkov kresťanstva u nás. Keď Cyril prekladal Bibliu použil práve toto praslovanské slovo „svätý“. Bolo používané vo „vyššich kruhoch“. Poznáme meno Svätopluk, Svätožižna... Čo vtedy znamenalo slovo „svätý“? Toto slovo predstavovalo vzrast, rozmnožovanie, jednoducho život. Takže Svätopluk – rozmnožovanie plukov, Svätožižna – aby žena rozmnožovala, vzbudzovala túžbu u mužov. Svätosť teda rozmnožuje život – ako sme minule hovorili, askéza pomáha vytvárať umelecké dielo.

 Svätosť je teda vzťah k životu, pôvodcovi života – Bohu. Vzťah je veličina nestála, je v ustavičnom pohybe. Ale odkiaľ a až kam? Kde je hranica svätosti? Kedy patríme Bohu tak, že to stačí?

 Kardinál Wojtylla (budúci svätý pápež Ján Pavol II.) v známych vatikánskych exercíciách udáva tieto hranice. Uvediem to v pôvodine – je to pekne vyjadrené: Amor Dei usque ad contemptum sui. Amor sui usque ad contemptum Dei. V preklade: Láska k Bohu až po potlačenie seba. Láska k sebe až po potlačenie Boha.

Tak ako, páči sa vám to? To nechám na vás. Ale, nezmieta sa dnešný človek, ľudstvo medzi týmito pólmi. Svätci sa stali veľkými preto, lebo „potláčali“ seba. Pozor, nie je to degradácia človeka! Keby autor tejto myšlienky, pápež Ján Pavol II. hľadal seba – bol by veľký? A nevidíme na každom kroku potláčanie Boha a dávanie tam seba? A čudujeme sa, že je to tak na svete? Ako som minule napísal, dnešný človek na miesto Boha postavili seba.

A neoscilujeme aj my medzi týmito pólmi? Na čej stráne sme viac? Vieme vôbec? A k tomu budú nasledujúce texty. Každý má hodnotu, dary. Čo s nimi, ako ich využívať? Preto

Nabudúce:

Využívanie zverených hodnôt; Miera odriekania




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.