Lv 19, 1-2. 11-18, Mt 25, 31-46
Už dávno, starí cirkevní otcovia hovorili, že láska k Bohu je na prvom mieste, čo sa týka príkazu, láska k blížnemu je prvá čo sa týka uskutočňovania.
Iz 58, 1-9b, Mt 9, 14-15
Pred časom robila jedna televízia anketu: Kto sa dnes ešte postí? Skonštatovali, že sa postia nielen starí ale aj mladí. Pekne! Zaznelo tam tiež: Zrieknuť by sme sa mali toho, čo máme najradšej“; „Pijem štyri kávy denne, tak si dám len dve a môžem to obetovať.“ „Zemiaky sa varili takmer v každom dome. Toto, čo práve chystá pani Mária, je najpôstnejšie jedlo. Okrem neho si už dnes nedoprajú vôbec nič.“ – to hovorili z Lendaku.
Dt 30, 15-20, Lk 9, 22-25
Včera na popolcovú stredu sme mali pred očami dva silné symboly: Popol a kríž. Popolom sme boli poznačení v znamení kríža. Predstavujú pre človeka niečo až desivé a nepredstaviteľné: Smrť a večný život.
Gn 6, 5-8; 7, 1-5. 10, Mk 8, 14-21
Počas môjho pôsobenia v Banskej Bystrici som mal možnosť denne sa stretávať a diskutovať so vzácnym človekom, profesorom F. Škodom, ktorý bol od roku 1946 v Ríme na štúdiách a keďže sa zatiahla železná opona, nemohol prísť ani na pohreb svojej matky.
Gn 4, 1-15. 25, Mk 8, 11-13
Ako chlapec, asi tretiačik, som sa modlil pozerajúc z okna asi takto: Bože daj, aby jedna z tých troch sliepok, ktoré sú na ceste zmizla. Otvoril som oči a boli tam všetky.
Vo všeobecnom rímskom liturgickom kalendári sa slávi sviatok slovanských vierozvestov 14. februára, vo výročitý deň smrti sv. Konštantína-Cyrila. Keďže však na Slovensku sa svätí solúnski bratia oslavujú 5. júla, v ten deň si pripomenieme ich život a dielo.
Gn 3, 1-8, Mk 7, 31-37
Pred rokmi som čítal, že v Japonsku prerábajú sedadla kinosál, lebo vďaka zmene stravovania aj oni dosahujú výšku priemerného Európana. Vidíme to nielen u Japoncov.
Gn 2, 18-25, Mk 7, 24-30
Samota, slovo a pocit, ktorého sa mnohí boja. Nedávno som na SRO počul ako robili výskum na Kalifornskej univerzite o tom ako dnešný človek dokáže prežívať nejaký čas bez vonkajších impulzov.
Sv. Školastika bola rodná sestra sv. Benedikta z Nursie (Norcia) v strednom Taliansku. Narodila sa okolo roku 480. Už od detstva sa celkom zasvätila Bohu. Niektoré neskoršie životopisy o nej hovoria, že založila a viedla ženské kláštory podobne ako jej brat Benedikt mužské. Ale o tom sa nezachovali nijaké spoľahlivé správy.
Gn 1, 1-19, Mk 6, 53-56
Keď sa narodí dieťa, rodičia mu dajú meno. Kto má právo dať mu meno? Veru som nad tým neuvažoval, ani neviem aká je v tomto smere legislatíva a či je to nejako ošetrené. Viem však, že kvôli menu býva napätie. Otec chce iné, matka iné, starí rodičia iné. Každopádne meno dieťaťu dávajú tí, ktorí mu darujú život.
2. Tim 4, 6-18, Jn 14,1-6
Učiteľ slovenčiny nám dal na neďalekom gymnáziu za úlohu napísať motto do zošita literatúry. Vybral som si myšlienku z Quo vadis od Sienkiewicza: Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval...
Do Japonska uviedol evanjelium roku 1549 veľký misionár z jezuitskej rehole sv. František Xaverský. Jeho rehoľní spolubratia úspešne pokračovali v misionárskej práci, takže roku 1587 bolo v Japonsku už vyše 200 tisíc katolíkov. Ich hlavným strediskom bolo mesto Nagasaki.
Podobne ako sv. Agnesa alebo sv. Šebastián i sv. Agáta patrí medzi svätých, ktorých úcta sa rozšírila v Cirkvi už v najstarších časoch. Rímska liturgia zaradila jej meno do kánona (eucharistickej modlitby) sv. omše. O jej živote však máme málo historicky zaručených správ. Najstaršie životopisy, ktoré sa zachovali, pochádzajú z 5. storočia a historické údaje sa v nich prelínajú s legendami.
Uvedenie do bohoslužby:
Zišli sme sa tu na Popolcovú stredu. Volá sa tak preto, lebo dnes budeme poznačený popolom. Popol je symbol pominuteľnosti, zániku, smrti. Znamenie popola nás však dnes nevolá k myšlienke na smrť. Volá nás k náprave života, k radostnému životu so Zmŕtvychvstalým Pánom.