Dt 4, 1. 5-9, Mt 5, 17-19
Obdobe, ktoré prežívame, by malo byť časom v ktorom máme nejako duchovne vyrasť. Aby to nebolo samoúčelné, malo by nás viesť k prehĺbeniu vzťahu s Bohom, vylepšeniu vzťahov k ľuďom.
Dan 3, 25. 34-43, Mt 18, 21-35
Akú máte skúsenosť s odpúšťaním? Je pre vás ľahké odpustiť? Dokážete to?
2 Kr 5, 1-15a- Lk 4, 24-30
Cítite sa ranení, ubití, neúspešní? Nenapadne vám niekedy, že aj Boh na vás zabudol? Ak, áno – je pre vás dnešná bohoslužba slova.
Mich 7, 14-15. 18-20, Lk 15, 1-3. 11-32
Katechéta na hodine náboženstva vo vyššom ročníku základnej školy chcel urobiť prípravu na sviatosť zmierenia. Pokúšal sa zaujať žiakov, preto čítal podobenstvo o márnotratnom synovi. Po chvíli si všimol, že viaceré deti prestali dávať pozor. Požiadal ich, aby mu podobenstvo písomne zhrnuli. Dal im písomku.
Gn 37, 3-4. 12-13a. 17b-28, Mt 21, 33-43. 45-46
Ktorí sme vyrástli v socializme, sme samozrejme poznačení jeho ideológiou. Preto nás dnešné podobenstvo tak nezasiahne ako tých, ktorým to Pán Ježiš priamo hovoril, prípadne vyrástli v inej spoločnosti.
Jer 17, 5-10, Lk 16, 19-31
Hovorí sa: Tam na cintoríne je jediná spravodlivosť. Aj to nemusí byť úplne pravda, ak sa pozeráme na pomníky. A to iste sa dá povedať i o pohreboch a najmä o chválorečiach na nich.
Jer 18, 18-20, Mt 20, 17-28
Dávaj pozor – často upozorňujú deti v škole, Dávaš pozor? - pýta sa matka dieťaťa, ktorému niečo vysvetľuje.
Iz 1, 10. 16-20, Mt 23, 1-12
Evanjelista Matúš, ktorý písal pre Židov dosť často hovorí o farizejoch. Pre nás je to trochu nezrozumiteľné. Akoby vzdialené, a zbytočné! Evanjelia sú však napísané pre nás. Všetko čo tam je, je na naše poučenie a povzbudenie.
Dan 9, 4b-10, Lk 6, 36-38
Po ulici ide, skôr sa hrdo nesie muž ovešaný na krku i zápästí zlatými reťazami. Oproti ide bezdomovec a prosí ho: Tri dní som nič nejedol. Boháč mu s predstieranou láskavosťou hovorí: To sa musíte premôcť a donútiť jesť!
V ostatom čase badáme posun v myslení človeka. Ako keby hlavnou motiváciou, zmyslom života, bola myšlienka: Čo za to? Táto otázka sa zakorenila snáď vo všetkých oblastiach života. My starí si ešte pamätáme, že najväčšou odmenou a túžbou v športe bolo reprezentovať. Teraz? Čo za to?
Ez 18, 21-28, Mt 5, 20-26
V každej farnosti kde som účinkoval som mával stretnutia s mládežou. Najčastejšie riešili vzťahy – čo je u nich prirodzené. Keď som im raz povedal, že základom dobrého vzťahu je úcta, nebolo vidno, žeby s tým súhlasili. S úctou majú dosť problém.
Est 4, 17n. p-r. aa-bb. gg-hh, Mt 7, 7-12
Nikto z veriacich ľudí nespochybňuje zmysel modlitby vzdávania vďaky a modlitby zvelebovania. Ináč je to s prosebnou modlitbou, hoci ju najčastejšie prednášame Bohu, a súčasne sú proti nej najčastejšie vznášané výčitky.
Jon 3, 1-10, Lk 11, 29-32
Pílili sme drevo a počas prestávky keď nešiel cirkulár mi jeden farník z ničoho nič povie: Veľmi ma rozčuľuje televízia. Spomínal konkrétne relácie. Potom sa trochu zháčil a povedal: Viem dá sa to vypäť. Bývalý banskobystrický pán biskup Rudolf Baláž, zvykol položartovne hovoriť: Viete, ten prístroj ma taký gombíček, ten stlačte a máte pokoj.
Iz 55, 10-11, Mt 6, 7-15
Stále, od začiatku pôstu hovorím, na základe Božieho slova, že najdôležitejšia je láska k ľuďom. Presnejšie, láska k Bohu má byť prejavovaná láskou k blížnym.Včera sme boli samotným Pánom Ježišom poučení, že pri poslednom súde budeme skúšaní práve z tejto lásky. Zaznie nám tam: Poďte požehnaní, či choďte odo mňa zlorečení podľa toho ako sme sa správali k tým, ktorí potrebovali pomoc.