Sk 8, 1b-8, Jn 6, 35-40
Eucharistia je pre Cirkev najväčší poklad. O spovedi sa hovorí, že je to najľudskejšia sviatosť. Eucharistia je Najsvätejšia sviatosť. Lebo je v nej sám Ježiš! Je aj v iných sviatostiach, ale tam je svojou silou, milosťou, účinkovaním. Eucharistia to je on sám.
Sk 7, 51 – 8, 1a, Jn 6, 30-35
Človek je nenásytný. Stále potrebuje niečo viac. Napríklad: Ľudia sa schádzali pri prvých „krištáľkách“ – rádiách, ktoré bolo sotva počuť a boli z toho nadšení.
Jn 6,22-29
V Detve, hoci bola totalita a práve po normalizácii, bola dosť odvážna mládež a tak sme sa pravidelne stretávali. Vytvorilo sa tam dobré spoločenstvo z ktorého vyšli mnohé dobré rodiny i traja kňazi.
Sk 6, 1-7, Jn 6, 16-21
K samozrejmým scénkam sci-fi filmom a rôznym trikom iluzionistov patrí kráčať po vode (Arabela).
Sk 5, 34-42, Jn 6, 1-15
V bývalej farnosti som mával katechézy pre deti. Chcel som poukázať na pravé hodnoty a preto som sa ich opýtal čo by si zobral chlapec v džungli, keby našiel kufrík peňazí.
Sk 5, 27-33, Jn 3, 31-36
V seminári náš pán špirituál mal sériu prednášok o kňazskom celibáte. Hovoril niečo v takom zmysle, že na názor o celibáte sa nemôžeme pýtať „tých tam vedľa“ a ukázal na aulu, ktorú vtedy využívali mladí študenti herectva.
Sk 5, 17-26, Jn 3, 16-21
V pondelok sme s pánmi kaplánmi a skupinou veriacich rozprávali o problematike závislých ľudí na návykových látkach. Prezentoval som pritom názor odborníkov, že týmto závislým ľuďom nesmieme podať ani „pohár vody“ (myslí sa tým vôbec v ničom im nepomáhať a nedať sa ani vydierať napríklad tým, že si niečo urobia ak im nepomôžeme).
Sk 4, 32-37, Jn 3, 7b-15
Už ste počuli a možno aj sami povedali: Znova som sa narodil. Možno po prežití životu nebezpečnej udalosti, keď život visel na vlásku.
Sk 4, 23-31, − Jn 3, 1-8
Meteorológovia vedia predpovedať smer vetra. Domnievam sa, že sa im to darí. Je to aj dosť dôležité, lebo vietor prináša buď zimu, teplo, alebo dážď. Vlastne predpovedajú skôr prúdenie – lebo vietor sa potom všelijako “ovíja“ okolo vrchov, dolín, panelákov...
(Sk 4, 1-12, Jn 21, 1-14)
Niekedy v tomto čase je Deň rozprávok. Rozprávky, aj keď sú farebne ilustrované, obsahom sú čiernobiele. Poznajú dobrých, alebo zlých hrdinov. Zdá sa, že nie stred. Život je iný.
Sk 3, 11-26, Lk 24, 35-48
Jedine človek z prijímania potravy dokáže urobiť stolovanie. Je to dosť umelo vytvorený pojem, ktorý však pekne vyjadruje, že človek sa jedením nielen živí, ale môže pritom vytvárať pohodu, priateľskú a rodinnú atmosféru.
Sk 3, 1-10, Lk 24, 13-35
V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy.
- Tak sme čítali v dnešnom evanjeliu. Včera, keď som si prečítal toto evanjelium, prvý krát som si uvedomil, že učeníci boli dvaja.
Jn 20, 11-18 , Sk 2, 36-41)
Pán katechéta sa pýta žiakov prečo sa Pán Ježiš zjavil najskôr ženám. Janko má pohotovú odpoveď: Aby to rozniesli ďalej.
Pánovo zostúpenie do ríše zosnulých
Čo sa to deje? Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké ticho a osamelosť. Veľké ticho, lebo Kráľ spí. Zem sa zľakla a zatíchla, lebo Boh v tele zaspal a zobudil tých, čo spali od vekov. Boh v tele zomrel a otriasol ríšou zosnulých.