1 Sam 1, 24-28, Lk 1,46-56
K meditácii nad dnešným evanjeliom si pomôžme úvahou z Výkladu Lukášovho evanjelia od svätého biskupa Ambróza:
Keď anjel zvestoval Panne Márii tajomnú udalosť, doložil svoju vierohodnosť príkladom, že stará a neplodná žena počala dieťa, a takto chcel Máriu uistiť, že Boh môže všetko, čo chce.
Len čo to Mária počula, ponáhľala sa do hornatého kraja. Nie že by neverila tomuto výroku, nedôverovala poslovi alebo pochybovala o jeho príklade, ale preto, že ju prisľúbenie napĺňalo šťastím, že cítila potrebu slúžiť, že ju poháňala radosť.
A kam sa mala ponáhľať ona, naplnená Bohom, ak nie k výšinám? Milosť Svätého Ducha nepozná pomalosť ani únavu. A Máriin príchod i dobrodenie Pánovej prítomnosti pôsobí okamžite: „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a naplnil ju Duch Svätý.“ (Lk 1,41)
Teraz si všimni každé slovo zvlášť i jeho osobitý význam. Alžbeta prvá počula hlas, ale Ján prvý pocítil milosť; ona počula podľa prirodzeného poriadku, on sa radostne zachvel pre veľké tajomstvo; ona vníma Máriin príchod, on Pánov; žena príchod ženy, dieťa príchod dieťaťa; ženy o milosti rozprávajú a v deťoch pôsobí; prostredníctvom matiek sa začínajú veľké tajomstvá lásky a obe matky dvojnásobne zázračne prorokujú pod vplyvom ducha detí.
Dieťa sa zachvelo a matku naplnil Duch Svätý. Teda matku nenaplnil skôr ako syna. Ale keď naplnil syna, naplnil aj matku. Ján sa chvel jasotom, aj Máriin duch jasal. Keď sa Ján zachvel, Alžbetu naplnil Duch Svätý, ale o Márii vieme, že jej duch jasal, no nie preto, že by ju bol naplnil Duch, veď Nepochopiteľný už pôsobil v matke nepochopiteľne. Alžbetu naplnil Duch Svätý až po počatí, Máriu pred počatím. „Blahoslavená si, lebo si uverila,“ (Lk 1,45) hovorí.
Ale aj vy ste blahoslavení, vy, čo ste počuli a uverili, lebo každý, kto uverí, počne a porodí Božie Slovo a pochopí jeho účinky.
Kiež by v každom človeku bola Máriina duša, aby velebil Pána; kiež by v každom bol Máriin duch, aby jasal v Bohu! Ak má Kristus podľa tela jednu matku, podľa viery je Kristus plodom všetkých. Veď každá duša prijíma Božie Slovo, pravdaže, ak je nepoškvrnená, bez hriechu a ak si s nepokazeným citom chráni mravnú čistotu.
Teda každá taká duša môže velebiť Pána, ako velebila Pána duša Máriina a jej duch jasal v Bohu Spasiteľovi.
Nech je teda velebený Pán, ako ste čítali aj na inom mieste: „Velebte so mnou Pána.“ (Ž 34,4) No nie preto, že by ľudský hlas mohol Pánovi niečo pridať, ale preto, že on chce byť v nás oslávený. Veď Kristus je obrazom Boha (porov. 2Kor 4,4; Kol 1,15). A človek, ak žije spravodlivo a nábožne, velebí onen Boží obraz, na ktorého podobu je stvorený. A keď ho velebí, má istým spôsobom účasť na jeho vznešenej veľkosti.
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/660-22-december
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1537-22-decembra
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1968-22-decembra-18
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2821-22-december-20
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3265-22-december-21
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3736-22-december-22