Sk 10,34a.37-43, Kol 3,1-4, Jn 20,1-9
To, že Ježiš neskončil definitívne v hrobe, ale vstal z mŕtvych a je živý, je veľké tajomstvo kresťanskej viery.
Odráža sa to napokon aj v liturgii, keď po premenení kňaz zvolá: „Hľa, tajomstvo viery.“ A zhromaždené spoločenstvo odpovedá: „Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame…“
Toto naše zvestovanie Kristovho zmŕtvychvstania sa má z kostolov rozšíriť aj za ich múry.
Apoštol Peter v dnešnom čítaní pripisuje vzkriesenie Božej aktivite. Ľudia Ježiša ukrižovali a zabili (v. 39), ale Boh ho vzkriesil (v. 40). Aktuálne vidíme okolo seba smutnú pravdu, že človek je schopný meniť život na smrť. Sila Boha spočíva v tom, že zo smrti, ktorú rozosievame, dáva klíčiť životu. Nejde tu iba o silu prírody, ako keď kvetina prerazí asfalt. Boh uvádza Ježiša do života, ktorý nepodlieha zákonu smrti.
Aj Petrove slová o zjaveniach vzkrieseného Ježiša (v. 40) naznačujú, že išlo o hlbšiu záležitosť ako len o oživenie mŕtvoly, ako napr. pri Lazárovi. Oživenú mŕtvolu by videl ktokoľvek, no Ježiša po zmŕtvychvstaní videli len vopred určení svedkovia (v. 41), ktorým to sprístupnil Boh. Treba priznať, že kresťanská viera stojí a padá s pravdivosťou ich svedectiev o Ježišovom vzkriesení. Ale aj to patrí k bláznovstvu ohlasovania (1 Kor 1,21).
Vieroučná stránka Ježišovho zmŕtvychvstania sa nedá odložiť len tak nabok. A je veľmi dobre, keď sa reflektuje a rozvíja. Avšak ruka v ruke s rozumom nech kráča aj naše srdce. Inšpiráciou nám môže byť osoba Márie Magdalény, ktorá vo svojej láske chcela iba jedno; byť pri ňom (Porubčan, 134). Nech nám oslava Ježišovho zmŕtvychvstania prináša radosť a pokoj. Buďme pri ňom a nech je on pri nás.
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/700-velkonocna-nedela
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1282-velkonocna-nedela-3
Domáca liturgia: