Iz 5,1-7, Flp 4,6-9, Mt 21,33-43
Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?
Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.” Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: ,Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná? Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.”
Dnes to opäť nie je hádanka
Podobne ako v evanjeliu minulej nedele (viď Mt 21,28-32), aj dnes Ježiš zakončuje svoje podobenstvo otázkou. Jednoznačného hodnotenia odpovede, ktorú mu dajú veľkňazi a starší ľudu, sa však ani dnes nedočkáme. Opäť nám môže vŕtať v hlave, či odpovedali správne alebo nie. Ježiš položil otázku o vinohradníkoch. Aj odpoveď bola o vinohradníkoch. Tak čo teda? Mali veľkňazi a starší ľudu pravdu? Zahubí pán vinice zlých vinohradníkov alebo nie?
Veľkňazi a starší ľudu navrhli svoje riešenie situácie, zdá sa ale, že Ježiša už žiadni vinohradníci nezaujímajú. Už ich ani nespomenie. Na odpoveď, ktorá zaznela, reaguje výzvami v druhej osobe. Obracia sa priamo na veľkňazov a starších ľudu: „Vy ste nečítali...? Vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme...!“ A toto je vlastne kľúč k správnej odpovedi na otázku o vinohradníkoch. Tá nemôže byť formulovaná v tretej osobe – oni. Jediné správne riešenie je v prvej osobe – my.
Chyba, ktorej sa dopustili Ježišovi poslucháči, spočíva v tom, že reagovali na jeho podobenstvo ako na hádanku a snažili sa uhádnuť, či vymyslieť správnu odpoveď.
Ježiš im ale nepredložil hádanku. Nastavil im zrkadlo, v ktorom sa mali uvidieť a spoznať. Správna odpoveď by teda znela: „Nám hrozí, že nám hospodár vezme zverenú vinicu a prenajme ju iným!“ Veľkňazi a starší ľudu radšej zatvorili oči a zostali pri hre na hádanky.
Teraz je rad na nás. Zostaneme pri hádanke či podobenstve, v ktorom vystupujú On a oni, alebo sa pozrieme do zrkadla, kde je On a my?
Pozrite tiež: