Sk 1, 12-14, 1 Pt 4, 13-16, Jn 19, 25-27
Sedembolestná, Cirkev a my
O podstate Cirkvi sa vyjadruje vznešenými slovami Druhý všeobecný koncil (1962-65) v dokumente, nazvanom „Dogmatická konštitúcia o Cirkvi" (Lumen gentium), v hlave 1, kde sa hovorí O tajomstve Cirkvi. Cirkev je Boží ľud, tajomné telo Kristovo a chrám Ducha Svätého.
Cirkev je tajomné telo Kristovo (Corpus Christi mysticum), ktorého hlavou je Kristus a ktoré je oživované Duchom Svätým ako dušou, my sme jeho údmi a sme si údmi navzájom.
V tom je neporovnateľná hodnosť Cirkvi, ktorá má Krista samého za hlavu, podľa slov apoštola: „Urobil si ho nad všetkým hlavou Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý všetko vo všetkom naplňuje" (Ef 1,22).
V prvom čítaní sme počuli: Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi. Keď sa teda rodí Ježišovo telo – Cirkev, je tam jednoducho prítomná Mária. V tomto texte bolo povedané podstatné, viac sa už Mária nespomína. Je to tak logické ako to, že Mária bola pritom, keď sa Ježiš, Boží syn počal a rodil telesne, stával sa človekom. A nikoho určite neprekvapí, že v obidvoch prípadoch je tam aj Duch Svätý. Veď Mária počala z Ducha Svätého a vyprosovala tohto Ducha pri zrode Cirkvi – tajomného Kristovho tela.
Ale ako s tým súvisí, že Mária je aj (sedem)bolestná? Tento Máriin titul nám môže trochu osvetliť proroctvo spravodlivého a nábožného Simeona, ktorý predpovedá Márii, že jej dušu prenikne meč. Aj Cirkev si vytrpí svoje počas prenasledovaní.
Páter Elias Vella hovorí k realite utrpenia: „Utrpenie nie je cieľ, ale môže byť cestou, po ktorej nás Pán chce priviesť k naplneniu svojho plánu.“
Sedembolestná Mária prešla cestou, na ktorú sa Cirkev po Ježišovom nanebovstúpení ešte len vydávala a po ktorej stále kráča. Mária je v spoločnosti apoštolov prosiacich o Ducha Svätého aj kvôli nám, ako živý príklad par excellence činnosti Ducha Svätého a ľudskej spolupráce s Božou milosťou. Nech nás všetkých putujúcich sprevádza a v modlitbách povzbudzuje materinský príhovor tej, ktorá už došla do cieľa.
Táto úvaha nás zároveň myšlienkovo prepája s druhým čítaním, ktoré potvrdzuje, že aj Cirkev si vytrpí svoje počas prenasledovaní. Počuli sme:
Milovaní, radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva.
Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva.
Pavol jasne píše, že účasť na Kristových utrpeniach môže priniesť radosť a silu k tomu nám dáva Duch Svätý.
Viac k dnešnej slávnosti môže nájsť i na: