Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Svätý Rajmund

Sv. Rajmund z Peňafortu sa narodil okolo roku 1175 v aragónskom kráľovstve na peňafortskom zámku vo Villafranca del Pandés pri Barcelone.

Jeho rodičia boli bohatými šľachticmi.

V tom čase bol Pyrenejský polostrov politicky rozdelený. Časť ovládali kresťanskí panovníci a časť mohamedánski Mauri. Rajmund bol veľmi nadaný, štúdiá na katedrálnej škole v Barcelone skončil s veľkým úspechom. Preto ho poverili prednášať filozofiu. V roku 1210 sa však tohto miesta zriekol a odišiel do Bologne na slávnu právnickú fakultu, aby tu študoval cirkevné i civilné právo. V roku 1216 dosiahol doktorát z oboch práv. Tam sa stal tiež profesorom, mal na starosti katedru cirkevného práva. Pre študentov zostavil príručku práva Summa iuris, ktorá sa v 13. storočí veľmi rozšírila. Vyučoval bezplatne. Bolonský senát to obdivoval, a preto mu poskytol príjmy z verejných prostriedkov. V roku 1218 navštívil Bolognu barcelonský biskup Berengár, ktorý si želal, aby sa zbožný, učený a obdivovaný doktor vrátil do Barcelony. Rajmund sprvu nechcel, no nakoniec, aj na výzvu pápeža Honoria III. sa roku 1220 odobral do Španielska spolu so skupinou dominikánov, ktorých mu zveril sám sv. Dominik.

V roku 1221 ho barcelonský biskup povýšil na kanonika a archidiakona. On však túžil po dokonalejšom živote. V Bologni bol svedkom zázrakov, ktoré vykonal Boh cez sv. Dominika. Na Veľký piatok roku 1222 ho prijali do rehole dominikánov. Mal vtedy štyridsaťsedem rokov, no v horlivosti prekonával aj najmladších členov rehole. Na žiadosť provinciála Sugera napísal príručku pre spovedníkov Summa casuum, ktorá bola prvým dielom tohto druhu. V roku 1229 sa stal hlavným pomocníkom a vicelegátom pápežského legáta kardinála Jána Hlagrina d’Abbeville, ktorý mal za úlohu povzbudzovať kresťanské kniežatá v ťažkom boji proti mohamedánskym Maurom. Rajmund denne chodieval peši pred legátom, ohlasoval jeho príchod a bol mu vo všetkom nápomocný.

Legát po skončení svojej úlohy podal vynikajúcu správu o Rajmundovej činnosti. Pápež Gregor IX. si ho povolal do Ríma, zvolil si ho za svojho spovedníka a v roku 1233 ho vymenoval za hlavného penitenciára Cirkvi. Na tomto mieste pomáhal pápežovi v riešení ťažkých prípadov a bludov, ktoré sa šírili najmä na severe Talianska (valdénci) a v južnom Francúzsku (albigenci). Zároveň pokračoval v zostavovaní zbierky pápežských a koncilových dekrétov, na ktorej začal pracovať Gracián. Bol to vlastne prvý cirkevný zákonník. Toto dielo vyšlo pod názvom Decretales Gregorii IX. a úradný charakter dostalo vyhlásením bulou Rex pacificus zo 6. septembra 1234. V roku 1233 sa uprázdnilo miesto arcibiskupa v Tarragone v Španielsku. Pápež chcel na toto miesto vymenovať Rajmunda, ale on ho prosil, aby si mohol oddýchnuť, keďže v tom čase bol vysilený od nadmernej námahy a ochorel. Pápež mu vyhovel a Rajmund v rehoľnej chudobe odišiel z Ríma do Španielska, aby si oddýchol.

 No už v roku 1236 ho zvolili za generálneho predstaveného rehole dominikánov, a tak sa dal znova do práce. Zozbieral, zrevidoval a v jedinej knihe aj vysvetlil konštitúcie dominikánskeho rádu. Tieto smernice potom schválili na troch generálnych kapitulách (zhromaždeniach). No Rajmund začal znova chorľavieť. Zriekol sa funkcie a utiahol sa do kláštora v Barcelone. Ďalej ho však trápilo mnoho vecí – mohamedánski Mauri sa znova zmocnili najlepších provincií Španielska, nivočili mestá, dediny, odvliekli mnohých obyvateľov. Preto pomáhal aj sv. Petrovi z Nolasky pri zriaďovaní novej rehole, ktorá sa zaoberal vykupovaním kresťanských zajatcov.

Aby veriaci nepodliehali natoľko bludom, ktoré sa šírili, naliehal na sv. Tomáša Akvinského, ktorého učenosť bola všeobecne uznávaná, aby jasne a metodicky usporiadal pravdy viery a odpovedal na všetky námietky bludárov. Tomáš na jeho podnet napísal štvordielny zväzok Summa contra gentiles (Summa proti pohanom). Rajmund sa tiež snažil apoštolovať medzi Maurmi a Židmi. V Tunise a Murcii usporiadal pre bratov dominikánov kurzy hebrejčiny a arabčiny, aby mohli hlásať evanjelium ich rečou. Pápežovi zase Rajmund pomáhal hľadať vhodných kandidátov na biskupa. Ľahostajných biskupov vyzýval vzdať sa svojich miest. Zostavil spis Summa pastoralis (Summa pre pastierov), v ktorej dáva pokyny a rady pre biskupské vizitácie. Osobitný spis venoval manželskej problematike (Tractatus de matrimonio – Rozprava o manželstve). Mnoho sporov bolo urovnaných vďaka nemu.

 Rajmund zomrel 6. januára 1275 vo veku okolo 100 rokov v Barcelone. Jeho pohreb bol veľkolepý, za účasti kráľovského dvora, biskupov, kňazov, obrovského zástupu bývalých otrokov, ktorí boli vďaka nemu vykúpení z otroctva, a mnohých iných. Za svätého bol vyhlásený v roku 1601 pápežom Klementom VIII.

 

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2015.