1 Kr 2, 1-4. 10-12, Mk 6, 7-13
Viete si predstaviť, žeby ste boli poslaní ako apoštoli evanjelizovať.
O Pánu Ježišovi toho dosť viete, hovorili by ste o ňom.
Možno by ste sa cítili ako jehovisti, možno by sa z vás posmievali, robili krúžky na čelo... Veď máme problémy evanjelizovať rodinu a nie ešte iných!
Apoštoli boli tiež pred neľahkou úlohou. Mali rozprávať o Ježišovi, Božom kráľovstve. Čo? S akými pocitmi išli? Veď Ježiša neprijali v Nazarete, ako dopadnú oni? Mali neľahkú, nevďačnú úlohu hovoriť o pokání!
Mňa zaujalo: Dal im moc nad nečistými duchmi a keď sa vrátili referovali: Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
Tú môžeme skonštatovať: Je to jasné. Pán Ježiš im dal moc nad nečistými duchmi a uzdravovať.
Čo my? Nemáme tiež moc nad nečistými duchmi? Mali by sme mať. A mali by sme spoločnosť j uzdravovať. Nemali by sme sa pričiňovať o takú situáciu ako ju popisuje nasledujúci príbeh.
Dcéra evanjelizátora Billyho Grahama sa zúčastnila rozhovoru v programe "Early Show" a moderátorka Jane Claysonová sa jej spýtala na veľkú tragédiu v škole kde bolo postrieľaných veľa deti. Položila jej otázku, ktorú do štúdia poslal znepokojený študent: „Ako mohol Boh niečo také dopustiť?" Je to dnes aktuálne aj v súvise s podobnými tragédiami vo svete. Anna Grahamová jej dala veľmi hlbokú a múdru odpoveď.
Povedala: „Verím, že Boh je hlboko zarmútený tým, čo sa stalo. Zarmútení sme aj my, ale roky sme Bohu hovorili, aby odišiel z našich škôl, z našej vlády a z nášho života. A keďže je gentleman, verím, že sa potichu stiahol. Ako môžeme očakávať, že nás Boh požehná a ochráni, keď ho žiadame, aby nás nechal na pokoji?"
Pozrime sa teda na to. Myslím si, že sa to začalo, keď sa Madeline Murrayová - O'Harová (bola zavraždená, jej telo sa našlo nedávno) sťažovala, že nechce v školách žiadne modlitby, a my sme povedali OK.
Potom niekto povedal, že by bolo lepšie, keby sa Biblia v školách nečítala... Biblia, ktorá hovorí, nezabiješ, nepokradneš, a miluj svojho blížneho ako seba samého. A my sme povedali OK.
Potom Dr. Benjamin Spock začal tvrdiť, že by sme nemali svoje deti trestať, keď sa zle správajú, lebo by sme tak mohli zraniť ich mladé osobnosti a narušiť ich sebaúctu (syn Dr. Spocka spáchal samovraždu), a my sme súhlasili: „Odborník určite vie, čo hovorí." Tak sme znovu povedali OK.
Potom niekto povedal, dovoľme našim dcéram, aby šli na potrat, keď chcú, a nemusia o tom dokonca povedať ani svojim rodičom. A my sme povedali OK. Potom nejaký múdry člen školskej rady povedal, že chlapci zostanú chlapcami a aj tak budú robiť, čo chcú, takže dajme našim synom toľko kondómov, koľko si len zažiadajú, aby si užili toľko zábavy, koľko len chcú. Nemusíme pritom hovoriť ich rodičom, že ich dostali v škole. A my sme povedali OK.
Potom niekto z vyšších úradníkov povedal, že nezáleží na tom, čo robíme v súkromí, ak poctivo pracujeme. Zase sme súhlasili a povedali, že nám nezáleží na tom, čo človek robí v súkromí, vrátane prezidenta, ak máme prácu a naša ekonomika je v poriadku.
Potom niekto povedal: „Vydávajme časopisy s obrázkami nahých žien a nazvime to dobrým, realistickým ocenením krásy ženského tela ." A my sme povedali OK.
Potom niekto posunul toto ocenenie ešte o krok ďalej a publikoval obrázky nahých detí. Ďalší krok urobil, keď ich sprístupnil na internete. A my sme povedali OK, odvolali sa predsa na slobodu prejavu.
Potom prišiel zábavný priemysel s tým, aby sme urobili televízne programy a natočili filmy, ktoré propagujú rúhanie, násilie a nezákonný sex. Povedali: „Nahrávajme hudbu, ktorá povzbudzuje ľudí k znásilňovaniu, drogám, vraždám, samovraždám a k preberaniu satanských vzorov." A my sme povedali: „Veď je to len zábava, nemá to žiadne negatívne vplyvy, aj tak to nikto neberie vážne, tak poďme na to." Teraz sa pýtame sami seba, prečo naše deti nemajú svedomie, prečo nerozoznávajú dobré od zlého, a prečo pre nich nie je problémom zabiť cudzincov, svojich spolužiakov a samých seba.
Keby sme o tom dlhšie popremýšľali a pozreli sa hlbšie, možno by sme našli odpoveď. Myslím, že to má veľa do činenia s tým, že „ČLOVEK ŽNE, ČO ZASADIL".
Ako nám teda môže odpovedať Boh na takúto otázku:
„Drahý Bože, prečo si nezachránil to malé dievčatko, ktoré zabili v triede?" S pozdravom, znepokojený študent.
ODPOVEĎ: „Drahý, znepokojený študent, mám zakázané ísť do škôl." S pozdravom, Boh.
Takže ako evanjelizovať? Začnime od seba, nevyháňajme Ježiša zo svojho srdca, ale nechajme ho v nás pôsobiť. Budeme oslobodený od nečistého ducha a potom budeme môcť uzdravovať aj naše okolie.
Takže vyháňajme nečistého ducha a uzdravujme.
Turzovka, 4.2.2016