Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Termín rekolekcia pochádza z latinského slova re-colligere a znamená „znovu zbierať“, „získať“.

Čo znova zbierať, získať?

 Kňazi sa pravidelne (zvyčajne každoročne) zúčastňujú viacdňových duchovných cvičení (exercícií). Tie majú byť pre kňaza hľadaním odpovede na otázku: „existuje trvalý bod, v ktorom je zakotvený môj život a z ktorého sa môžem vydať na ďalšiu cestu s nádejou, odvahou a dôverou?“

Potom sa stretávajú pravidelne na kňazských rekolekciách, aby si obnovili spomínané nasmerovanie duchovného života. Rekolekcie sú pre každého kňaza práve týmto „zozbieraním svojho života nanovo“, „získaním“ toho, čo je v ňom najpodstatnejšie. Pôvodný význam slova „rekolekcie“ je teda pravidelné stretnutie tých, ktorí absolvovali duchovné cvičenia.

Cirkevné dokumenty presne neurčujú, ako majú vyzerať pravidelné stretnutia kňazov, ktoré sa u nás nazývajú rekolekciami. Slovo „rekolekcie“ nenájdeme ani v koncilových dokumentoch, ani v Kódexe kánonického práva (KKP).

V KKP sa však v Kán. 279 píše toto:

 - § 1. Klerici majú pokračovať v posvätných štúdiách aj po prijatí kňazstva a pridŕžať sa tej spravodlivej náuky, založenej na Svätom písme, odovzdanej predkami a všeobecne prijatej Cirkvou, ako ju vymedzujú najmä dokumenty koncilov a rímskych veľkňazov, vyhýbajúc sa svetským novotám vo vyjadrovaní a nepravej vede.

2. Kňazi podľa predpisov partikulárneho práva majú navštevovať pastoračné prednášky, ktoré treba zaviesť po kňazskej vysviacke, a v čase určenom tým istým právom sa majú zúčastňovať aj na iných prednáškach, teologických zhromaždeniach alebo konferenciách, ktorými sa má im poskytnúť príležitosť na získanie hlbšieho poznania posvätných vied a pastoračných metód.

3. Majú pokračovať v poznávaní aj iných vied, predovšetkým tých, ktoré súvisia s posvätnými vedami, pokiaľ to napomáha najmä vykonávanie pastoračnej služby.

V našej diecéze tieto požiadavky realizujeme aj na rekolekciách.

Pravidelné duchovné stretnutia kňazov, rekolekcie, v skutočnosti sú v prvom rade miestom, ktorého úlohou je zveľadiť duchovný a intelektuálny život kňazov. Náplň rekolekcií sa zvykne väčšinou určovať na diecéznych synodách (v našej diecéze ešte nebola).

Rekolekcie sú teda časťou cirkevným právom požadovanej permanentnej formácie kňazov. Ich organizovanie a upovedomenie kňazov dekanátu o ich konaní je úlohou dekana. Rekolekcie sú dňom bratskej jednoty, preto sú kňazi aktívne pôsobiaci v pastorácii povinní sa ich zúčastňovať. Dôvody prípadnej neúčasti oznámi kňaz svojmu dekanovi.

Program kňazských rekolekcií tvorí: duchovná časť (liturgia hodín, rozjímanie, slávenie Eucharistie, príp. adorácia), doktrinálna formácia, výmena pastoračných skúseností so snahou riešiť aktuálne problémy a diskusia v bratskom spoločenstve.

V pozvánke pána dekana na rekolekcie (dňa 11.1.2018) je načrtnutý mimo iného aj tento program:

Prednáška, a následne diskusia, voľba sekretára a školského dekana; určenie kňaza zodpovedného za miništrantov, zhodnotenie spovedania pred Vianocami, predložíme návrh na spovedanie pred Veľkou nocou;

pripravíme dekanské vizitácie; zhodnotíme uskutočnené akcie a poinformujeme sa o pripravovaných podujatiach v januári a februári vo farnostiach.

Nasledujú administratívne veci vo vzťahu k biskupskému úradu ako: údaje pre pápežskú ročenku Annuario Pontificio, odpisy matrík, ročný výkaz o hospodárení farností...

Podnety kňazov zakončia pracovnú časť, ktorá bude pokračovať v rámci pracovného obeda.

Turzovský dekanát vznikol vyčlenením, ako je známe, z čadčianskeho dekanátu. Keď boli vlani spoločné rekolekcie v Turzovke, bolo nás na stretnutí 25 kňazov. Splniť náročný program rekolekcií (čiastočne naznačený vyššie) je v takomto veľkom grémiu náročné.

Mnoho rokov som viedol rekolekcie ako dekan. Tiež ako zástupca Biskupského úradu v Banskej Bystrici som sa 9 rokov zúčastňoval, v priebehu jedného mesiaca, rekolekcií, v piatich dekanátoch. Môžem ich kompetentne porovnať a úplne súhlasím s týmto názorom:

Mal som možnosť zúčastniť sa dekanátnych rekolekcií vo viacerých dekanátoch tak v spišskej diecéze ako aj v košickej arcidiecéze a zo skúseností môžem povedať, že na úspešnom priebehu rekolekcií sa výraznou mierou podieľala veľkosť dekanátov, do ktorých som patril. V prípade väčších dekanátoch som síce zažil pocit jednoty, no nebolo tam dostatok priestoru na vzájomnú komunikáciu. Cítil som sa tam ako pasívny prijímateľ, ako školák, ktorého úlohou je vypočuť si nejakú látku... K slovu sa dostávali obvykle iba starší a skúsenejší kňazi...

Po rozdelení veľkého košického dekanátu na viaceré dekanáty sa rekolekcie výrazne zlepšili vo všetkých oblastiach. Zväčšil sa priestor na komunikáciu pre všetkých zúčastnených a viacerí z nich naše kňazské spoločenstvo obohatili nielen o postrehy aktuálnych problémov, ale aj mnohými pastoračnými skúsenosťami, zaujímavými pohľadmi na náuku viery ako aj na duchovný život. Aj samotní biskupi, ktorí sa v našom dekanáte zvyknú pravidelne striedať nám už viackrát naznačili, že aj oni sami odchádzajú z našich rekolekcií obohatení, pretože do diskusií sa zapájajú všetci kňazi prítomní na rekolekciách.

(Zdroj: https://cerven.blog.sme.sk/c/135398/Knazske-rekolekcie-03.html).

Ešte dodám, že ak má prednášku niekto z prítomných kňazov (nie prevzatú), nasleduje zvyčajne obohacujúcejšia diskusia.

Samozrejme, pri rozdelení je vždy určitá nostalgia po širšom spoločenstve, po „väčšej jednote“, ale nič nám nebráni ďalej sa stretávať.

Napríklad vo februári budeme mať spoločné rekolekcie všetkých kňazov v Žiline a v máji spoločné rekolekcie troch kysuckých dekanátov na Hore Živčáková.

Jozef Hrtús

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.