Vo farnosti máme dnes birmovku. Pre našich prikladám pár slov brata Máriusa, ktoré povedal pred rokom v našej farnosti.
Milí mladí priatelia, keď sa na Vás pozerám, vidím sám seba pred 20 -25 rokmi, len s tým rozdielom, že by ste ma nenašli v kostole. Zaujímalo ma všetko iné, len nie hodnoty, ktoré dávajú zmysel života. Žil som len pre to, čo sv. apoštol Ján nazýva žiadostivosť tela, očí a pýcha života. A takýto život, v ktorom som si sám určoval, čo budem robiť, ale bez pravidiel a rešpektovania slobody, sa veľmi rýchlo skončil.
Mal som 19 rokov, a ako to býva u mladého človeka, ktorý túži po láske, zaľúbil som sa do jednej dievčiny. Tento vzťah som však vôbec nezvládol, pretože obaja sme začali žiť len pre seba, egoistický uzavretí do svojho sveta a naša láska sa stala slepá. Slepá až natoľko, že za šťastím sme chceli ísť nezmyselnou cestou násilia. Odmietali sme rady dobrých priateľov, ignorovali sme podmienky rodičov, a keď sme sa cítili ohrození-útočili sme ! Najprv len slovami, vyhrážaním sa, no tieto sa v nás hromadili, až nás priviedli k ťažkému hriechu...
Niekto si povie, že slová neublížia, ale nie je to pravda. Slová nesú v sebe obrovskú silu. Môžu povzbudiť, pozdvihnúť, ale aj zraniť a zlomiť. Zlé slová zničili naše srdce tak, ako to bolo pri potopení Titaniku, lebo možno viete, že následkom jeho potopenia nebola veľká trhlina, ale množstvo malých dierok od ľadovca, ktoré postupne zaplavili viaceré komory. Takto zlé slová zaplavujú srdce človeka, z ktorého potom vychádzajú zlé skutky, napr. smilstvo, krádeže, vraždy.
Ťažko sa mi hovorí o tom, čo sa stalo, no raz prevýšilo vo mne zlo nad dobro a ocitol som sa pred súdom... Odsúdili ma na 23 rokov trestu v najťažšom väzení a previezli ma na samotku. Ostal som sám, bez priateľov a blízkych., sám so svojimi hriechmi, ktoré sa mi premietali na väzenskú stenu ako dookola opakujúci sa film. Bol som z toho zúfalý a nevedel som si ani len predstaviť, ako to prežijem, ako tam vydržím celé dve desaťročia. 8401 dní v tichu samotky. Rátal som deň po dni...a všeličo mi prebiehalo mysľou, ale dobrý Boh ma nenechal v tomto utrpení samého.
Jedného dňa priviezli k mojej samotke rehoľnú sestru na vozíčku a tá mi hneď v prvých vetách povedala: "Synku, buď sa budeš búriť a zblázniš sa tu, alebo sa staneš mníchom a vstúpiš do nového života". Vidíte, vybral som si to Božie a dnes tu pred Vami sedím ako mních...ako pustovník. Po hriechu som sa vrátil ako márnotratný syn, a Boh ma nezničil, ale objal vo svojej Láske a vyvýšil na dôstojnosť Božieho dieťaťa, keď som na samotke prijal sviatosti krstu, prvého prijímania i birmovania. Také je Božie milosrdenstvo! Boh sa teší z návratu každého syna a dá všetko., nové srdce, nového ducha, nový život...
Prešli dlhé roky v samote a mlčaní, kde hovoril len Boh. Bola to pre mňa najlepšia škola, a keď sa ma dnes niekto pýta, ako na to spomínam, musím povedať, že samotka sa stala milým miestom môjho obrátenia a ten čas, ktorý je v ľudských očiach časom trestu, bol pre mňa časom milosti. Boli to skoro 20 ročné duchovné cvičenia, počas ktorých som v tej malej cele uskutočnil najdôležitejšiu cestu-cestu do svojho vnútra.
Chcem Vám povedať, že najťažším väzením nie je ilavská samotka, ale zamknuté srdce človeka. Preto veľmi dôležitou vecou na prijatie sv. birmovania je otvorené srdce, aby Vás Duch Svätý mohol naplniť a voviesť do slobodného, ale zároveň zodpovedného kresťanského života. V pondelok nastupujete do škôl, kde získate mnohé vedomosti, no nikde Vás nenaučia, ako máte žiť. To je úloha na celý život, pretože neraz príde situácia, kedy si položíte otázku, ako ďalej, prečo odpustiť, prečo sa obetovať, prečo nezlorečiť, prečo robiť dobro...atď. Boh nás stvoril z lásky a chce, aby sme boli šťastní. Preto nám dáva Svetlo a ukazuje, ako máme žiť. A dáva nám k tomu aj silu, dáva nám svojho Ducha, aby sme sa vedeli orientovať v živote plnom nástrah a pokušení a vybrali si správne hodnoty. Keby som vo Vašom veku prijal sviatosť birmovania a spolupracoval s Duchom Svätým, ktorého ovocím je LÁSKA, DOBROTA, POKOJ...nevybral by som si NÁSILIE, ZLO, SMRŤ. Nehovorím, že veriaci v boji dobra so zlom nepadne. To nie, ale keď prijmeme Ducha Svätého, sám Kristus sa bude prejavovať v našom živote a bude nám pomáhať prekonávať aj to menej dobré, čo je v nás. A keď neunesieme dar slobody a zablúdime, dá nám silu vstať a vrátiť sa. Je úžasné vedieť, že sa máme kde vrátiť a o koho sa oprieť. My kresťania nikdy nie sme sami. Milosrdný Boh od nikoho z nás nie je ďaleko. Jeho láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.
Na záver by som Vám chcel povedať, čo sa mi stalo krátko po birmovaní. Jedného večera otvoril veliteľ okienko na dverách mojej samotky a azda trocha ironicky sa ma opýtal: „A hodinky si nedostal? Ani iný dar?" Zrejme to tak poznal zo svojho života a len to si pamätal zo sv. birmovania. Ja som mu na to odvážne povedal: "Hodinky nie, pán veliteľ, dostal so iný, oveľa väčší dar - dostal som charakter". Neviem, či mi rozumel, no pre mňa to znamenalo, že už nie som len väzňom, číslom 37147, ale Božím dieťaťom, hlbšie zjednotený s Kristom a s Jeho Cirkvou. A takisto, že som dostal silu niesť kríž, čo bolo v prostredí väzenia pre mňa veľmi dôležité, lebo mi to pomáhalo pokorne prijímať rôzne poníženia a vytrvať v láske, ostať znovuzrodeným človekom, kresťanom.
Milí mladí priatelia, vedieť sa charakterovo priznať ku Kristovi, ktorého milujeme a je nám blízky, to je pri birmovke, ktorá nám vtláča do duše tento nezmazateľný znak- charakter, asi ten najväčší zázrak. Potom sa nestane, že birmovaním sa ukončí náš kresťanský život a prestaneme chodiť do kostola, ale naopak, naša viera bude ešte živšia. Budeme túžiť stretnúť sa v sviatostiach a v modlitbe s Tým, ktorého milujeme. A budeme Mu chcieť slúžiť a hľadať Ho aj v tých najbiednejších bratoch a sestrách, s ktorými sa stotožňuje, keď hovorí: " Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste urobili".
Takto som to cítil na samotke, v túžbe ísť do kostola alebo do služby a nemohol som... Vy pocítite to isté a ja Vám želám a vyprosujem, aby Vás Panna Mária, ktorá bola ako nik plná Ducha Svätého, priťahovala do kostola a do Cirkvi, kde môžete stretnúť Jej Syna. Život s Ním je krásne dobrodružstvo, ktoré obohacuje a prináša do nášho nespokojného srdca radosť i pokoj.
Pozrite tiež: http://faraturzovka.sk/birmovka/prednasky-2016/881-19-prednaska-host-brat-mario