Sk 3, 1-10, Lk 24, 13-35

Dnešný príbeh s názvom „Emauzskí učeníci" sa odohráva poobede na Veľkonočnú nedeľu.

Príbeh začína slovami: V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy. Kto sú títo ľudia? Zjavne nie sú súčasťou jedenástky z pôvodných Dvanástich, keďže príbeh končí: Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Napriek tomu sú súčasťou „skupiny" učeníkov (24:9), ku ktorej patria aj ženy, ktoré išli k hrobu, a tri z ktorých mená sú uvedené v evanjeliu. Okrem žien niektorí z tejto „skupiny" navštívili hrob aj na veľkonočné ráno (24:24) „a našli ho presne tak, ako ženy povedali; ale nevideli," vzkrieseného Krista. Poznáme aj meno jedného z dvoch na ceste do Emauz. Volá sa Kleopas (24:18), ale nikde inde sa v Novom zákone neobjavuje.

V prvej časti príbehu (24:13-27) títo dvaja ľudia nemajú ani potuchy, že to bol Ježiš, keď k nim pristúpil. Musel mať normálne ľudské črty (nie nadľudské), a pútnici nezachytili jeho identitu, keď interpretoval „Mojžiša a všetkých prorokov" o sebe (24:27). Sú však vedomí nedávnych udalostí v Jeruzaleme. Hovoria Ježišovi stručné zhrnutie jeho pozemskej kariéry, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; hovoria o jeho utrpenia a smrti (24:19-20). Poznajú aj podstatný veľkonočný príbeh. To, čo hovoria v 24:22-24, je stručné zopakovanie veľkonočného príbehu v 24:1-12.

Práve v druhej časti príbehu (24:28-35) sa identita a význam cudzinca stáva pre pútnikov známy. Zhromaždia sa pri stole a ich hosť „vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho." (24:30).

Slová sú takmer identické s tými pri Poslednej večeri. Určite je eucharistická symbolika zámerná. Vykladači Písma často poukazovali na to, že bohoslužby v ranom cirkvi ovplyvnilo rozprávanie príbehu. Podujatie sa koná v nedeľu a zahŕňa výklad Písma, vyhlásenie a sviatosť. Práve v tejto udalosti dvaja učeníci pochopia, kto je cudzinec. Teraz vedia, že je to Ježiš, ktorý od nich mizne. Tiež si spomínajú, že ich srdcia horeli, keď ich učil o Mesiášovi na ceste do Emauz (24:32).

Príbeh končí tým, že obaja muži idú do Jeruzalema oznámiť, čo sa stalo. Ale skôr než to urobia, počujú svedectvo jedenástich, ktorí hovoria, že Ježiš bol vzkriesený a zjavil sa Šimonovi (Peter 24:34). Toto vyhlásenie stavia Petra ako prvého veriaceho vo vzkrieseného Krista, prvého apoštola.

Príbeh má teologický a homiletický význam na troch úrovniach.

Po prvé ukazuje, že viera v Ježiša ako vzkrieseného Pána nebola pre jeho nasledovníkov samozrejmá, ani po jeho ukrižovaní a vzkriesení. Dôvod, prečo mu ľudia vtedy začali veriť, bol ten, že sa im zjavil. Inými slovami, k ich viere bolo potrebné božie zjavenie. To platilo pre Petra (24:34) a platilo to aj pre mužov, ktorí cestovali do Emauz.

Prečo niektorí veria a iní nie? Nemôžeme veriť vlastným rozumom alebo silou; práve v Duchu Svätom človek začína veriť.

Po druhé, miestom, kde väčšina ľudí prichádza k viere, je kresťanská bohoslužba, ktorá zahŕňa Písmo, hlásanie a sviatosť. Práve tam sa udržiava viera všetkých. Je to miesto, kde sa Ježiš naďalej odhaľuje. Kresťanská viera sa rodí a pestuje tam, kde ľudia zdieľajú uctievanie prostredníctvom slova, gesta a pozemských prostriedkov, ako je voda, chlieb, víno a dotykové prejavy vzájomnej starostlivosti – úsmev, stisk ruky druhého, spoločenstvo.

Po tretie, dnešný príbeh je o pohybe. Obsahuje aspoň deväť slovies popisujúcich pohyb. Obaja muži „odchádzajú" (24:13), Ježiš „pristúpil k nim a išiel s nimi" (24:15), oni „priblížili sa" k Emauzam (24:28), Ježiš „kráčal pred nimi" (24:28), „vošiel, aby s nimi zostal" (24:29), „zmizol z ich dohľadu" (24:31) a „vstali a vrátili sa do Jeruzalema" (24:33).

Ježiš aj jeho nasledovníci sú na ceste. Ale nie je to samoúčelný pohyb. Kroky, ktoré sa robia, majú svoj účel, a tým je poznať príbeh Ježiša, interpretovať ho, mať spoločenstvo s Ježišom a inými a zdieľať to všetko s ostatnými. To je to, čo znamená byť cirkvou.

Turzovka, 8.4.2026

Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/168-velkonocna-streda-2

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/695-velkonocna-streda

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1277-velkonocna-streda-3

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1685-velkonocna-streda-4

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2120-velkonocna-streda-19

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2512-velkonocna-streda-20

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2945-velkonocna-streda-21

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3417-velkonocna-streda-22

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3881-velkonocna-streda-23

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4339-velkonocna-streda-24

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4838-velkonocna-streda-25