Jer 30, 1-2. 12-15. 18-22, Mt 14, 22-36
Kto by ju chcel počuť takúto bolestnú diagnózu: Ste nevyliečiteľne chorý!
Prorok Jeremiáš použil termín: Nezhojiteľná zlomenina - rana. Je to však iná choroba – omnoho bolestnejšia ako telesná, hoc aj nevyliečiteľná. Pozostáva v tom, že ľud postihla táto rana pre množstvo ich neprávosti, pre ich veľké hriechy.
V nezhojiteľnej rane, nevyliečiteľnej chorobe – teda v neriešiteľnej situácii sa ocitli aj apoštoli. Aj keď v inom zmysle. Boli na loďke, ktorú zmietala búrka a pred nimi strašidlo, nejaká mátoha; odvážny Peter sa topí!
Aké je tu riešenie? Jeremiáš hovorí v mene Božom: Ja obrátim osud Jakubových šiatrov, zľutujem sa nad jeho príbytkami: mesto sa znova zbuduje na svojich rumoch i palác bude stáť na svojom mieste: a bude sa z nich ozývať chválospev a hlas jasajúcich. Jeremiáš hovorí, že nezhojiteľnú ranu a zlomeninu môže vyliečiť jedine Boh. A ďalej hovorí: Vy budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.
Toto pomohlo i apoštolom, lebo boli Pánovým ľudom. Ježiš sa im ohlásil, Petrovi podal ruku a po pristatí uzdravoval ľud.
Ako je to s nami? Môžme byť v rôznom štádiu vzťahov k Bohu a ľuďom.
Nezhojiteľná zlomenina je u toho kto zlomil svoj vzťah s Bohom, nie je v láske s ľuďmi a tým ani s Bohom.
Loďka života je v búrke u tých, ktorí nevedia krotiť svoje vášne. Spoliehajú sa iba na svoje „veslovanie“ – sily. A sú stále na mieste. Ježiš je pre nich mátoha. Domnievajú sa, že by im bolo lepšie keby neboli prikázania, svedomie, viera a tak by si mohli robiť čo chcú...
Iný môže byť ako Peter. Vydal sa za Ježišom, ale sa zľakol silného vetra protivenstiev. Vydať sa za Ježišom totiž znamená dôverovať mu.
Všetci sme niekde v týchto troch kategóriách!
Riešenie?
Pri zlomení vzťahu s ľuďmi a s Bohom je tu možnosť ozajstnej spovede: Ja obrátim osud – odkazuje Boh cez Jeremiáša. Vybudujem opäť vzťahy, rodinu a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.
Čo pri márnom veslovaní, snahe a ostávam na mieste? Nebáť sa Ježiša, dôverovať mu, volať (modliť sa) k nemu: Pane, pomôž hynieme.
Čo s tým, ak som sa vydal za Ježišom a topím sa v svojej pýche, nedôvere, strácam oči z Ježiša, vidím okolo seba iba zlo, neveru... Toto je náročnejšie než si myslíme - naučiť sa dôvere v Pána Ježiša!
Vidíme, že Boh má trpezlivosť so svojim ľudom. Počuli sme: A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“
Nechajme teda Pána Ježiša vstúpiť do loďky nášho života a klaňajme sa mu, veď on je naozaj Boží Syn!
Turzovka, 2.8.2016