1 Tim 2, 1-8, Lk 7, 1-10
Stotník z Kafarnaumskej posádky je ďaleko viac ako len vojenský vodca.
Text odhaľuje niekoľko pozoruhodných vecí o jeho charaktere.
- Stotník je súcitný:
Hlboko ho zasiahnutý choroba s blížiacou sa smrťou milovaného sluhu. „Sluha" znie našim ušiam dobre, ale pravdepodobne bol „otrok" (grécky doulos). Je však zrejmé, že bol viac než len sluha, skôr dôveryhodný priateľ. Stotník sa totiž veľmi angažuje za svojho služobníka. Matúšovo evanjelium naznačuje, že sluha bol ochrnutý a v strašnom utrpení. Možno mal mŕtvicu a teraz len živorí.
- Stotník je rešpektovaný:
Židia v Kafarnaume hlboko rešpektujú stotníka. Hoci nie je Žid, určite sympatizoval so židovskou vierou. „Miluje náš národ," hovoria starší Ježišovi, „A postavil nám synagógu." Zdá sa, že stotník bol veľkým sponzorom pri výstavbe synagógy. Ako nežid, motivuje predstavených synagógy „úprimne prosiť" Ježiša v jeho mene. To hovorí veľa o úcte, akú mali k nemu. Pravoverní Židia boli často hrdí na to, že nemali žiadne spojenie s nežidmi. Tento stotník bol jednoznačne výnimkou. Očividne bol hľadačom Boha. Videli to a obdivovali ho za to.
- Stotník je hlboko pokorný človek:
Stotníkom nechýbalo sebavedomie. Napriek tomu tento stotník sa osobne nepostaví pred Ježiša, aby prosil o svoju vec. Miesto seba posiela iných, nie ako taktický ťah, aby Ježiš súhlasil s jeho žiadosťou. Je zrejmé, že je to kvôli pocitu osobnej nehodnosti. Pokorne hovorí: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Niet pochýb o tom, že stotník pozná zbožných Židov a ich bežné odmietanie vstúpiť do domu pohanov. Ale myslím si, že tu je niečo viacej. Stotník má veľmi jasnú predstavu o tom, kto je Ježiš a aká je jeho úroveň autority. Jeho pokora je založená na hlbokej úcte k Ježišovi. V porovnaní s tým sa stotník považuje za nehodného čo i len pozvať Ježiš, aby bol hosťom v jeho dome. A keďže sa považuje za nehodného, o to viac si uvedomujeme dar, ktorým ho Ježiš poctil.
Turzovka, 18.9.2023
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1428-pondelok-24-tyzdna