Lv 19, 1-2. 11-18, Mt 25, 31-46
V biblickej archeológii som našiel takúto poznámku:
Pastieri v tom čase cez deň pásli ovce a kozy spolu. Na konci dňa ich však pastieri oddelili. Kozy potrebovali teplejšiu miestnosť, ovce, ktoré boli viac cenené (dávali aj vlnu), zniesli aj náročnejšiu klímu. Dokonca v pohanských snároch boli ovce spájané so šťastím a kozy s nešťastím.
Táto prax pastierov sa odzrkadľuje v Ježišovom podobenstve posledného súdu. Posledný súd, ktorý sa bude týkať všetkých (nielen kresťanov), bude symbolickým aktom odlúčenia. Ježiš, Dobrý pastier, ale aj Sudca oddelí „ovce od capov (kôz)“, dobro od zla, lásku od hriechu.
Kritériom odlúčenia nebude samotná viera, ale praktické skutky dobročinnej lásky. Ježiš sa stotožňuje s maličkými. Na žiadne gesto láskavosti a milosrdenstva voči nim sa nezabudne. Najmenší sú všetci Ježišovi učeníci, ale aj každý núdzny človek, chudobní duchovne, morálne alebo materiálne trpiaci, ktorí nám stoja v ceste, či už výslovne alebo mlčky. A čo viac, najmenší je každý z nás. Všetci potrebujeme prijatie, milosrdenstvo, súcit, láskavosť, lásku...
Súd bude preto odhalením skrytých, pokorných, často podceňovaných gest lásky, ktorými sú (alebo nie) naše životy pretkané.
„Večer svojho života budeme súdení z lásky“ (sv. Ján z Kríža), pretože len láska dáva nášmu životu hodnotu a najväčší zmysel.
Ako si predstavujem svoje stretnutie s Kristom vo chvíli smrti? Viem a ako praktizujem „skutky milosrdenstva pre dušu a telo“? Akú hodnotu má pre mňa láska (porov. 1 Kor 13, 2)?
Turzovka, 27.2.2023