Ef 1, 1-10, Lk 11, 47-54
Vyhrážať sa niekomu nie je morálne.
Ako si vysvetliť Ježišovu vetu: Beda vám, lebo staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia! Tým dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov, lebo oni ich zabíjali a vy im staviate pomníky? Nie je to vyhrážka, ale popísanie cesty farizejov a zákonníkov. Varovanie pred zlým postojom.
A tu je ďalší problém: Stavať pomníky prorokom nie je nič zlé. Pravdepodobne to robili bez pokánia a obrátenia. Pokračujú tým v činoch otcov. Poznámka v Jeruzalemskej biblii k tomuto veršu znie: „Keď stavajú prorokom náhrobky, myslia si, že naprávajú viny svojich otcov. Majú však tie isté postoje ako oni. Nakoniec to aj potvrdili, keď stade odchádzal, začali naňho zákonníci a farizeji prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovali. Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst.
Dovŕšili zločiny otcov – predkov a ukrižovali Božieho syna. Spolu so sv. Teréziou Avilskou sa modlíme, aby sme sa vyhli takémuto postoju farizejov a mali kľúč poznania: „Pane, vládni vo mne svojou múdrosťou, aby ti moja duša vždy slúžila tak, ako ty chceš, a nie ako sa rozhodnem ja. Prosím ťa, netrestaj ma tým, že mi dáš to, čo si želám alebo žiadam, ak to uráža tvoju lásku, ktorá by mala vždy byť vo mne. Daj, aby som zomrela sama sebe, aby som ti mohla slúžiť, nechaj ma žiť pre teba, ktorý si sám v sebe pravý život."
Turzovka, 13.10.2022