Lk 1,26-38
Modlitba ruženca sa vyvinula v 12. storočí z tzv. „ľudového žaltára“, pri ktorom sa namiesto 150 žalmov modlilo 150 Zdravasov.
V. storočí boli Zdravasy zadelené do desiatkov. V 15. storočí sa pridalo ku každému desiatku tajomstvo na rozjímanie, a tak vznikol náš dnešný ruženec. Z pápežov novej doby odporúčajú modlitbu ruženca Pius IX.. Lev XIII., Ján XXIII., Pavol VI., i Ján Pavol II.
RUŽENEC – DEJINY NAŠEJ SPÁSY!
Všetky Pamiatky od našej matky sú nám drahé. Či je to drobnôstka alebo veľká vec, pamiatky nám je drahá nie tak pre hodnotu samej veci, ako skôr pre hodnotu lásky matky, w akou nám ju zanechala. Stačí túto pamiatku zovrieť do dlane a cítime tlkot matkinho srdca.
My kresťania – deti Ježišovho kríža, máme takúto vzácnu pamiatku od Matky Márie – svätý ruženec.
Je pravda, že nezostrojila nám ho sama, nenavliekla nám na retiazku 50 perál ani drevených a ni zlatých. Napriek tomu ruženec má väčšiu cenu ako zlato, ako diamanty sveta!
Najsvätejšia Panna ho zjavovala svätým dušiam, a keď prichádza z neba na zem, vždy ho sama drzí vo svojich rukách. Pri každej návšteve prosí nevinné dietky (La Saletette, Lurd, Fatima a iné): „Modlite sa ruženec“!
Mariánski ctitelia z radov duchovenstva i laikov brali ruženec tak vážne, že ho vo svojom duchovnom živote kládli po sv. omši na prvé miesto. Pápež Ján XXIII: to potvrdil keď povedal: „Kňaz po breviári, laik po sv. omši má mať v rukách ruženec a zbožne sa ho modliť.“
Sám dal príklad, lebo denne sa modlieval celý 15 desiatkový ruženec a to aj na pápežskej katedre. Kde bral na to čas?
Kedy sa pýta láska k Matke na čas? Kedy čaká na úradne voľno?
O sile tejto modlitby svedčia dejiny Cirkvi. To, čo sa udialo pri Lepante roku 1571, opakuje sa v dušiach denne. Všetky osobné víťazstvá nad satanom, všetky víťazstva Cirkvi diriguje Matka Cirkvi – Nepoškvrnená, ktorá pošliapala hlavu hada. Ni nadarmo, nie do vetra volá: „Modlite sa ruženec“!“
Modrá armáda Máriina počíta 15 miliónov modliteľov denného ruženca.
Veríme a sme si istí, že Najsvätejšia Panna patrí do rodiny samej Najsvätejšej Trojice. Ježišova Cirkev je dielo celej Najsvätejšej Trojice. Najsvätejšia Panna má tu svoje miesto ako Matka. V poslaní svojho materstva cíti s rodinou Cirkvi a ako taká je vždy prvá, ktorá sa prihovára u Otca.
V modlitbe ruženca nám Najsvätejšia Panna pripomína cele dejiny Spásy.
Radostným ružencom chce sprítomniť lásku Otcovu. Praje si, aby sme si ju pripomínali. Otec nám poslal svojho Syna. Otec prijíma vykupiteľské dielo a obetu Syna. Mária túto obetu predkladá so Synom Otcovi, aby ho zmierila za hriechy sveta a za naše poklesky. Nakláňa nám vždy znova a znova spravodlivosť Otcovu, ktorá od trestu vedie k milosrdenstvu,. Preto my tento príhovor sprevádzame radostným pozdravom. Zdravas Mária.
Bolestným ružencom máme pripomenúť obeť nášho vykúpenia. Je to krvavá obeť nášho vykúpenia.. Je to krvavá obeť jej syna – Božieho Syn“! Je to súčasne podmienka na náš duchovný zrod, keď nás ona sama zrodila pod krížom. Tu si máme uvedomiť, čo je hriech, aké sú jeho následky. Tu je náš medzník – alebo som Kristov, alebo Satanov. Od bolestného ruženca nemôžem vstať a milovať ďalej hriech a zlo, ktoré Syna Božieho stáli smrť a to smrť na Kríži. Každý hriech má i dnes za následok smrť pre státisíce nevinných!
Hriech je viac ako skazonosné žiarenie neutrónovej bomby. Kde prenikne tam usmrcuje! Preto, kto sa modlí tento ruženec „v duchu a pravde“, môže od neho vstať vždy iba pripravený: „Radšej zomrieť ako zhrešiť!“
Slávnostný ruženec sa každý úprimne veriaci kresťan modlí obrátený k svojmu večnému cieľu: Spojiť sa s Bohom vo večnom živote! Modlí sa ho preto s kresťanskou nádejou: „Keď sa toto porušiteľné oblečie do neporušiteľného a toto smrteľné oblečie do nesmrteľnosti, vtedy sa splnia slová: Smrť bola víťazne zničená! Kdeže je smrť tvoj osteň?“ (i Kor 5,54-55)
Pod týmto dojmom dokáže kresťan zakaždým v istote vykročiť do každodenného boja a statočne zdolávať prekážky všedného dňa. Nezľakne sa zronenia; nezľakne sa ani smrť. V duši ho dvíha vzkriesený Kristus, ovieva radosť veľkonočného rána a ku svojej Matke sa vinie s dôverou a láskou. Vie, že Matka je Pomocnica Kráľa neba i zeme.
Takéto je tajomstvo svätého ruženca. Taký je dar našej Matky! Ruženec nie je jednoduchá reťaz perál. Ruženec je:
- Reťaz, ktorá priťahuje nebo k nám a nás k nebu!
- Reťaz, ktorá zakaždým pevnejšie sputnáva Satana a zakaždým ho robí bezmocnejším oproti nám.
- Reťaz, ktorá nám dáva silu Ducha Svätého, ktorý posilňoval vyznávačov a mučeníkov všetkých čias.
Keď je toto osvedčenou pravdou, ako to, že toľkí a aj tzv. „lepší kresťania“ nevenujú ružencu dosť pozornosti? Je to znak, že sme vždy ako deti, ktoré strhla ulica sveta a ktoré zabudli, že matka pre nich doma do úmoru pracuje. Keď s vrátia domov, sú vždy len krajne hladní, špinaví a otrhaní...
Kto úprimne medituje a ruženec na kolenách a kto sa ho často modlí, ten musí vniknúť do ohromujúceho tajomstva našej spásy, do trojnásobnej lásky Boha,
- Ktorý nás stvoril pre seba;
- Ktorý nás vykúpil z nadvlády Satana;
- Ktorý nás posväcuje pre našu večnú blaženosť.
Strasme so seba to prázdne zdanie, že ruženec je len pre „staré mamy“.
Starej mame je ruženec ozdobou trasúcich sa rúk.
Mladému mužovi je kompasom, aby nevybočil ani napravo, ani naľavo, ale vždy smeroval k Bohu.
Mladej matke ostane posilou, aby upriamená na Božiu Mať čerpala odvahu pevne kráčať vedľa svojich detí, nech ich svet dvíha, alebo haní! A ostatným mladým? Bez ruženca sú ako bez zbrane proti presile! Mladí ďalej potrebujú ruženec ako chlieb! Ako sa nám chlieb nepreje, tak by sa nám nikdy nemal zunovať ruženec!
Ruženec potrebujeme ako vzduch, vodu a chlieb. Vďačnosť k Bohu a láska k Najsvätejšej Matke ho odporúčajú.
Návrat k ružencu je návrat na srdce Matky! Na tomto srdci je dobre malému i veľkému.
Späť k ružencu a svet bude krajší, lebo bude v ňom viac lásky a túženého pokoja.
Dovoľ, svätá Matka Ježišova, nech vyhlásim do celého sveta:
„Keby oddneška prestali všetky mierové vyjednávania, keby jeden deň bolo sviatočné voľno vo všetkých zbrojárskych závodoch a miesto toho by každý robotník a každý mierový činiteľ a vyslanec zobrali do rúk svätý ruženec a na kolenách meditatívne sa ho pomodlil, verím, že zbrojársky závod by bol menej potrebný, v rodinách by sa otec teplejšie pousmial na svoje deti, matka by bola trpezlivejšia vo svojich starostiach, na uliciach by mladí prestali vyčíňať a mariánske svätyne by sa mohutnejšie ozývali radostným: „Ave, Ave, Mária...“ Na svete by bolo viac radosti a strach z vojny, strach z rozpadu rodín by bol menej opodstatnený!
ROZHODNUTIE
Podarí sa mi niekedy za deň 15-desiatkový ruženec? Keď sa to pravidelne darilo pápežovi, prečo by sa to nemalo podariť aspoň niekedy aj mne?
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými.