Narodil sa v Bavorsku roku 973.
Po otcovi prevzal správu vojvodstva a neskôr ho zvolili za cisára. Vynikol podporovaním obnovy Cirkvi a misijnej činnosti. Založil mnoho biskupstiev a kláštory obdaroval majetkom. Zomrel roku 1024 a Eugen III. ho roku 1146 zapísal do zoznamu svätých.
Zo starobylého Životopisu svätého Henricha
(Starostlivo zaisťoval pokoj a priaznivé podmienky pre Cirkev)
Keď svätého Božieho služobníka pomazali za kráľa, neuspokojil sa iba s obmedzeným časným kráľovstvom, ale aby získal korunu nesmrteľnosti, rozhodol sa bojovať za najvyššieho Kráľa, ktorému slúžiť znamená kraľovať. Veľmi horlivo sa staral o rozvoj bohoslužby. Kostoly začal obdarúvať majetkom a obohacovať veľmi cenným vybavením. Na svojom vlastníctve založil bamberské biskupstvo a zasvätil ho apoštolským kniežatám Petrovi a Pavlovi a vzácnemu mučeníkovi Jurajovi. Osobitným rozhodnutím ho odovzdal svätej Rímskej cirkvi, aby vzdal z Božej vôle povinnú úctu prvej stolici a zaistil svojej ustanovizni pod takým patronátom silnejšiu ochranu.
Ale aby všetci jasnejšie videli, ako starostlivo tento svätý muž zaisťoval pokoj a priaznivé podmienky pre svoju mladú cirkev aj do budúcnosti, prikladáme tu niečo z potvrdzovacej listiny.
„Henrich, z Božej prozreteľnosti a dobroty kráľ, všetkým synom Cirkvi, tak budúcim, ako aj terajším. Sväté písmo nás náležite poúča a napomína, aby sme sa vzdali časných majetkov a zriekli pozemských výhod a usilovali sa získať večné príbytky v nebi, ktoré trvajú bez konca. Lebo terajšia sláva je nestála a márna, kým ju máme a nemyslíme pri nej aj na nebeskú večnosť. Ale Božie zľutovanie sa postaralo ľudskému pokoleniu o výhodný prostriedok, keď mu dalo účasť na nebeskej vlasti ako odmenu za pozemský majetok.
Preto pri spomienke na túto dobrotu a vo vedomí, že sme boli povýšení na kráľovskú hodnosť bez zásluh, z Božieho milosrdenstva, považujeme za vhodné nielen rozširovať kostoly, ktoré postavili naši predkovia, ale na väčšiu Božiu slávu stavať nové a uctiť si ich najvďačnejšími darmi našej nábožnosti. Pretože nie sme hluchí na Pánove prikázania a ochotne poslúchame božské rady, túžime uložiť si poklady, ktoré nám darovala štedrosť Božej dobroty, v nebi, kde sa ani zlodeji nedobýjajú a nekradnú, ani hrdza a moľ neničia (porov. Mt 6,19), kde sa najčastejšie túžbou a láskou zdržiava aj naše srdce, keď si uvedomíme všetko, čo sa teraz pozbiehalo.
Preto chceme vyjaviť všetkým veriacim, že sme jedno miesto nášho otcovského dedičstva, ktoré sa volá Bamberg, povýšili na vysokú hodnosť biskupského sídla, aby sa tam zachovala pamiatka nás i našich rodičov a ustavične sa prinášala za všetkých pravoverných spasiteľná obeta.“
RESPONZÓRIUM (Múd 10, 11b-12a. 14c. 10a)
Pán ho poctil. Chránil ho pred nepriateľmi a zaisťoval ho pred prenasledovateľmi. * A dal mu večnú slávu.
Pán viedol spravodlivého po rovných cestách a ukázal mu Božie kráľovstvo. * A dal mu večnú slávu.
Modlime sa
Všemohúci Bože, ty si svätého Henricha obdaril svojou milosťou a uprostred starostí o pozemské kráľovstvo dvíhal si jeho myseľ k veciam nebeským; na jeho príhovor nám pomáhaj, aby sme vo víre tohto sveta kráčali k tebe s čistou mysľou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.