Ez 47, 1-9. 12, Jn 5, 1-3. 5-16
Na Facebooku som pri čítal toto (citujem neupravené):
„Dnes ma opustila moja milovana Nelly,moje svetielko na ceste zivotom,moj anjel na styroch labinkach,moja laska,moja sila,moje stastie,moja radost,moje vsetko.Prehrala boj s rakovinou aj ked tak velmi chcela este zit,ta mrcha jej to nedovolila,a tak som ju dnes pustila na spiatocnu cestu do neba medzi anjelov,pretoze ona prisla odtial.Prisla aby ma naucila,ze laska vernost ,oddanost skutocne existuje,aby mi ukazala aky je zivot krasny,aby ma naucila prekonavat prekazky aby ma naucila nevzdavat sa a vzdycsa zo zivota tesit,tak ako to robila ona.Bezkaj laska moja po nebeskych lukach,hrajkaj sa tam a cakaj moja,raz tam pridem za tebou a budeme uz navzdy spolu.Vzdy ta budem milovat,anjelik moj biely“.
Dnes sme v evanjeliu čítali, že pri jednom chorom sa zastavil Pán Ježiš a opýtal sa ho „Chceš ozdravieť?“ Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda.“
„Nemám človeka“ – smutné keď nám ho musí nahrádzať zvieratko, však?! Je naozaj smutné, že mnohí sa dostali do takého duchovného rozpoloženia. Vždy mi pri takýchto situáciách prichádza na myseľ Matka Tereza. Bol som pred rokmi na jednej konferencii v Ríme a ona tam bola tak chatrná, zodratá, žeby sa mohla sťažovať na lámku, opustenosť... ako mnohí z nás a ona ešte toľko robila pre druhých. Na nej sa spĺňalo: Chceš byť šťastný, rob šťastným toho druhého". A vtedy nie sme, nemôžeme byť sami.
Práve v týchto dňoch bola zverejnená správa, že archeológovia objavili v Egypte 2000 rokov starý cintorín zvierat. Zvieratá sú tam pochované s veľkou pietou, objavili tam rôzne drahé obojky a podobne. Mne sa to javí vždy ako dekadencia spoločnosti. Aby ste sa na mne nepohoršovali, poznamenávam, že som vyrastal na dedine, pásol kravy, mali sme vždy domáce zvieratá, mával som vždy psov, veľmi ma bolí týranie zvierat, ale dostali sme sa nejako mimo normálnosti.
Spoločnosť v ktorej vidíme viac psíkov ako kočiarikov, kde psy vytláčajú detí z ihrísk, kde sú domáci mazličkovia v perinkách a bezdomovci a mnohé deti mrznú, zomierajú od hladu, kde sú hotely pre zvieratka, kde majú väčšiu lekársku starostlivosť ako ľudia, tam je niečo choré!
Čo sa to stalo, že mnohí sa dostali do situácie, že hovoria „nemám človeka“?!
Turzovka - Vršek, 16.3.2021