Sestra svätého Benedikta. Narodila sa v Norcii v Umbrii okolo roku 480.
Spolu s bratom sa zasvätila Bohu a šla za ním na Monte Cassino, kde umrela okolo roku 547.
Z Dialógov svätého pápeža Gregora Veľkého (Ona dosiahla viac, lebo viac milovala)
Školastika, sestra svätého Benedikta, bola od útleho detstva zasvätená všemohúcemu Pánovi a chodievala raz do roka k bratovi. Boží muž za ňou vychádzal na majetok kláštora neďaleko od brány.
V ktorýsi deň prišla ako zvyčajne a jej ctihodný brat zostúpil k nej so svojimi žiakmi. Celý deň oslavovali Boha a viedli sväté rozhovory. A keď sa už zniesla nočná tma, spoločne si zajedli.
Sväté rozhovory sa potom pretiahli do neskorých hodín a svätá rehoľníčka ho prosila: „Prosím ťa, neopúšťaj ma túto noc a rozprávajme sa o radostiach nebeského života až do rána.“ On jej odpovedal: „Čo to hovoríš, sestra? V nijakom prípade nemôžem ostať mimo cely!“
Keď svätá rehoľníčka počula bratove odmietavé slová, položila zopäté ruky na stôl, hlavu sklonila na ruky a vzývala všemohúceho Pána. Keď hlavu zo stola zdvihla, spustilo sa také blýskanie a hrmenie a taký lejak, že ani ctihodný Benedikt, ani bratia, čo s ním boli, nemohli čo len nohu vytiahnuť z miesta, kde spolu sedeli.
Tu začal Boží muž nariekať: „Nech sa nad tebou zmiluje všemohúci Boh, sestra. Čo si to urobila?“ Ona mu odpovedala: „Prosila som teba, a ty si ma nechcel počuť. Prosila som svojho Boha a on ma vyslyšal. Teraz teda choď von, ak môžeš; opusť ma a vráť sa do kláštora!“
A on, čo nechcel ostať dobrovoľne, zostal na mieste proti svojej vôli. A tak prebdeli celú noc a sýtili sa navzájom svätým rozhovorom o duchovnom živote.
A nečudo, že žena bola silnejšia ako on, lebo podľa Jánovho výroku „Boh je láska“ (1Jn 4,8) bolo naozaj spravodlivé, aby viac dosiahla ona, lebo viac milovala.
O tri dni nato, keď bol Boží muž v cele a pozdvihol oči k nebu, videl dušu svojej sestry, ako vychádza z tela a v podobe holubice preniká do tajomných nebeských výšin. Naplnený radosťou nad jej veľkou slávou vzdával vďaky všemohúcemu Bohu chválospevmi a hymnami. Potom poslal bratov, aby priniesli jej telo do kláštora a uložili ho do hrobu, ktorý si pripravil pre seba.
A tak ani hrob nerozdelil telá tých, ktorých duch bol vždy zjednotený v Bohu.
RESPONZÓRIUM (Ž 133, 1)
Svätá panna prosila Boha, aby ju brat neopúšťal. * A dostala viac od Pána svojho srdca, lebo viac milovala.
Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu! * A dostala viac od Pána svojho srdca, lebo viac milovala.
Modlime sa
Vznešený Bože, pri spomienke na svätú pannu Školastiku vrúcne ťa prosíme, pomáhaj nám, aby sme ti podľa jej príkladu slúžili s nenarušenou oddanosťou, a tak dosiahli blažený život, ktorý nám pripravila tvoja láska. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov