Gn 1, 20 – 2, 4af, Mk 7, 1-13
Ešte v roku 2016 som v súvislosti s dnešným evanjeliom citoval myšlienku vedca B. Pascala: „Boh je citlivý na srdce“.
Ak teda nechceme byť farizejskí, je potrebné aby náš vzťah začal v srdci, rástol v ňom. Potom prejavy viery nebudú povrchne a povedzme: farizejské a Pánom kritizované.
V roku 2017 som hovoril o očisťovaní srdca a rozoberal sa myšlienkou Ovidia: „Vidím čo je dobré, aj to schvaľujem, ale robím predsa to čo je horšie“. Vtedy som napísal: „Aby sme vedeli ako si očisťovať srdce, mali by sme ďalej hovoriť o vášňach. To by bolo na ďalšiu úvahu. Žeby o rok“?
Sľúb som splnil až v roku 2019 a hovoril som o vášňach. Písal som o tom v súvislosti s prvým čítaní, kde zaznelo po každej etape stvorenia slovíčko „dobré“. Po stvorení človeka: „veľmi dobré“. Boris Vyšeslavcev napísal: „Možno, že na počiatku to tak aj bolo. Ale prišli vášne a všetko uviedli do zmätku“.
A tu musíme pokračovať a o vášňach ešte popremýšľať, či uvádzajú vášne do zmätku. Najskôr čo sú to vášne? Na pomoc si zoberme Katechizmus Katolíckej cirkvi. V čísle textu 1762 čítame: „Človek sa zameriava na blaženosť svojimi vedomými a dobrovoľnými činmi. Vášne alebo city, ktoré zakúša, ho môžu na to disponovať a k tomu prispievať“. Teda vášne nám môžu pomáhať k večnej blaženosti. Číslo textu 1763 to dopĺňa: „Výraz –vášne- patrí do kresťanského dedičstva. City alebo vášne označujú citové vzrušenia alebo hnutia, ktoré pobádajú konať alebo nekonať podľa toho, čo človek pociťuje alebo si predstavuje ako dobré alebo ako zlé“. Z toho vyplýva, že vášne samy v sebe nie sú ani dobré, ani zlé. Morálnu akosť nadobúdajú iba v takej miere, v akej skutočne závisia od rozumu a vôle. Vášne sa volajú dobrovoľné „alebo preto, že ich vôľa prikazuje, alebo preto, že ich vôľa nezakazuje“. Patrí k dokonalosti morálneho alebo ľudského dobra, že vášne riadi rozum. (– č. t. 1767) Nasledujúci text (1768) vysvetľuje: „Silné city nerozhodujú ani o morálnosti, ani o svätosti ľudí; sú nevyčerpateľnou zásobárňou obrazov a citových hnutí, v ktorých sa prejavuje morálny život. Vášne sú morálne dobré, ak prispievajú k dobrému konaniu; v opačnom prípade sú zlé. Správna vôľa zameriava na dobro a na blaženosť citové hnutia, ktoré si osvojuje; zlá vôľa podlieha nezriadeným vášňam a vybičúva ich. Vzrušenia a city sa môžu stať súčasťou čností alebo sa môžu v nerestiach zvrhnúť“.
Ktoré sú hlavné vášne? Hlavné vášne sú láska a nenávisť, túžba a strach, radosť, zármutok a hnev.(1772)
Turzovka – Vršek, 9.2.2021