Ef 4, 32 – 5, 8, Lk 13, 10-17
V bývalej farnosti mali zimný štadión, kde som chodil korčuľovať.
Pristavil sa pri mne teenager a stále ma provokoval k naháňačke. Samozrejme, že som nemal šancu, lebo on sa veľmi šikovne preplietal medzi korčuľujúcimi sa. Keď som mu hovoril, že dobre korčuľuje a mohol by hrať hokej, vyhýbavo odpovedal. Nevedel som, že nemá na drahú výstroj. Dozvedel so sa to až neskôr, keď som sa neho pýtal, lebo som ho na ľade nevidel. Jeho matka, ktorá sa sama starala o neho a sestru, si zobrala rýchlu pôžičku s veľkými úrokmi. Nesplácala, dlžoba sa navýšila a exekútor jej skonfiškoval byt.
Jasný prípad úžery na základe hesla: Zákon je zákon! Ak za zákonom nestojí dobré a chápajúce ľudské srdce, stáva sa, že je neľútostnou a nespravodlivou pascou, z ktorej niet úniku. Vidno to aj v dnešnom evanjeliu, kde sme počuli ako Ježiš uzdravil ženu. „Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje.!“ Heslo: „Zákon je zákon“ opäť v praxi, ktorý v konečnom dôsledku spôsobil Ježišovo ukrižovanie.
Predstavený synagógy pokladal sobotný pokoj za viac, než vyslobodenie človeka z choroby. Sústredil sa na úzkostlivé dodržiavanie „litery zákona” a unikol mu Boží pohľad. V jeho srdci nebola láska.
Ako je to v dnešnej dobe? Ako svätíme nedeľu? Celé svätenie si často „odbijeme“ účasťou na sv. omši. Ale čo pracovný pokoj? A tu môžete oponovať, načo veď dôležitá je láska. Samozrejme! Pozrime sa na to z pohľadu lásky. Rovno z kostola chodia kresťania nakupovať. Predavačky sú po sv. omši v strehu, lebo vtedy sa tam nahrnú „kostolní ľudia“. Keby mali lásku k Bohu rešpektovali by jeho príkaz o svätení nedele. A stačilo by, keby mali lásku a porozumenie s predavačkami. Myslíte si, že predavačky nechcú voľnú nedeľu? Prečo im ju nedoprajeme? Saint – Exupéry hovorí: „Láska sa začína tam, kde sme schopní prestať myslieť na seba a ochotní vykonať niečo pre druhého, čo nás niečo stojí“. Keby sme my kresťania dodržiavali sviatočné dní, nemusela by byť diskusia o nedeľnom zatváraní obchodov.
A nezabúdajme: Sviatočný deň je pre nás, našu rodinu. Máme sa povzbudiť na sv. omši, aby sme prežili sviatočný deň v kruhu rodiny.
Najväčším zákonom nášho náboženstva je predsa láska. Pokiaľ budeme mať milujúce srdcia, náš „výklad“ Božích prikázaní nebude pre nikoho obmedzovaním. Aj Pavol nás v prvom čítaní vyzýva: „Bratia, buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní“. Naše kresťanstvo bez lásky, stráca cenu. I keby vonkajšie skutky, prejavy, úkony, či dodržiavanie tradícií boli na akejkoľvek vysokej úrovni, ak by boli konané bez lásky k Bohu a blížnemu, bola by to všetko bezcenné, iba divadlo.
I keby sme sa usilovali zachovávať čo aké veľké množstvo náboženských predpisov, bez lásky k druhým by taká „zbožnosť” bola márna. Bolo by to obyčajné svätuškárstvo.
Pripomeňme si Pavlove slová z jeho Hymnusu na lásku: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“(1 Kor 13, 1-3)
Matka Tereza hovorí: „Spočiatku som si myslela, že je potrebné obracať ľudí na vieru. Dnes viem, že mojou úlohou je milovať. Našou úlohou je milovať, nič viac. Toto je to najpodstatnejšie v našom živote a o toto sa snažme“.
Turzovka - Vršek, 26.10.2020