1 Kor 3, 1-9, Lk 4, 38-44
Vlastniť Ježiša!
Čo to znamená? Sú také tendencie? Ako sa to dá?
Čo nám o tom hovoria dnešné čítania?
V prvom čítaní hovorí o tom Pavol: ešte stále ste telesní. Veď keď je medzi vami žiarlivosť a svár, to nie ste telesní a nežijete len po ľudsky? Korinťania si chceli privlastniť nie priamo Ježiša, ale jeho hlásateľov: Keď jeden hovorí: „Ja som Pavlov,“ a druhý: „Ja Apollov,“ či nie ste ľudia? Veď čože je Apollo? A čo Pavol?
V evanjeliu sme počuli: Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu. On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“
Vidíme, že aj Kafarnaumčania si ho chceli pre seba, zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. Bodaj by nie?! Veď všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. Kto by nechcel mať takého liečiteľa pri sebe!
Čo s našimi tendenciami „vlastniť Ježiša“? Je to vtedy ak sme telesní, uvažujeme po ľudsky. Je to vtedy ak sa modlíme iba o svoje (telesné) potreby, ak si evanjelium nechávame iba pre seba a nešírime ho. Ak ako kresťania žijeme tak, že zacláňame Ježiša aby mohol: „Aj iným mestám zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to je poslaný.“ Pritom Pavol píše: sme Boží spolupracovníci a vy ste Božia roľa a Božia stavba.
Turzovka, 2.9.2020