Iz 1, 10. 16-20, Mt 23,1-12
V nedeľu pri pravidelnom florbale miništrantov, jeden zakričal na spoluhráča, aby mu prihral.
Keďže viackrát neprihrával, zaznelo: Ten ti nenahrá. Je sebec. Sebčiaci chlapec sa rozčúlil, hodil hokejku a napriek prehováraniu a proseniu ostatných odišiel. Bola urazená jeho majestátnosť. Nezvládol pravdu.
Dnes sme od proroka Izaiáša počuli ako hovorí: Čujte Pánovo slovo, kniežatá sodomské, počúvaj zákon nášho Boha, ľud gomorský! Sodoma a Gomora boli pre Izraelitov (i pre nás) symbolom najväčšej hriešnosti. Neviem ako to prijali jeho súčasníci, ale viem si predstaviť, ako by to prijali dnešní, veľmi citliví ľudia. Možno by ho obvinili pre urážku na cti. A možno aj vtedajší ľudia. Veď vieme ako sa postavili farizeji voči Ježišovi, keď ich kritizoval. Ukrižovali ho. Kto nechce robiť pokánie, snaží sa odstrániť toho, kto mu vstupuje do svedomia.
Dnes Pán Ježiš neoslovuje farizejov hadie plemeno, obielene hroby, lebo nehovorí priamo k nim, ale nás varuje pred ich postojom: podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Varuje nás pred snahou vyzerať dobre navonok: Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi.
Asi bude vhodne aj dnes sa pristaviť pri pokore, lebo ona je základom všetkých čností.
Pokora je pravda – povedala Terézia Avilská. A bez tejto pravdy:
- bez pokory nemôžeš nastúpiť na cestu obrátenia, lebo sa nemáš prečo obrátiť.
- bez pokory nebudeš schopný odpúšťať druhým, lebo budeš sa nad nich vyvyšovať. - bez pokory nebudeš schopný odpustiť ani sebe, lebo si nepriznáš vinu a stane sa z teba neurotik.
- bez pokory nedokážeš vytvárať hlboké vzťahy, lebo budeš „nad inými“. Budeš ich dirigovať, ale nebudeš s nimi zdieľať život.
- bez pokory nebudeš schopný nezištnej služby a lásky, lebo budeš stredom vesmíru, budeš chcieť, aby sa všetko točilo okolo teba.
- bez pokory nemôžeš vytvoriť vzťah s Bohom, lebo si sa postavil na jeho miesto.
Ak si pokorný, si realista – to je tá pravda! Pozrieš sa na seba a naplno si uvedomíš a priznáš, kto si. A toto svoje poznanie prenesieš do života. Nepokladáš sa ani za menšieho, ani za väčšieho, než akým si v skutočnosti. Pokladáš sa za takého, aký si! Ide ti o pravdu. To ti umožní vyhnúť sa i zúfalstvu, i pýche.
Ak si pokorný, máš slobodu byť tým, čím naozaj si. Pokora ti pomáha oslobodzovať sa od deformujúceho pôsobenia pýchy. Neznepokojujú ťa veci, ako je povesť, nepriazeň okolia, vlastné záujmy alebo neúspech. Keď vykonáš nejaké dobré dielo, raduješ sa z neho. Nesnažíš sa za každú cenu pripomínať, že si to bol ty, kto toto dielo vykonal.
Necítiš sa povinný chrániť a brániť nejaký svoj falošný obraz, ktorý si o tebe ľudia, čo ťa v skutočnosti nepoznajú, vytvorili, pretože ti na žiadnom krásnom obraze nezáleží. Hlavné pre teba je, aby obraz, ktorý maľuješ, bol pravdivý.
Svoj obraz ste začali maľovať už pri florbale (detských hrach – tam ste najviac čitateľní) a pokračujete celý život.
Ak takto sledujete svoj život – v pokore (teda v pravde) nebudete zakrývať hriechy, ale obrátite sa na Boha. Potom: „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú ako sneh, a keby boli červené sťa purpur, budú ako vlna.
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 27.2.2018