Flp 4, 10-19, Lk 16, 9-15
Hmota – mamona je to, bez čoho človek nemôže existovať.
Bytostne ju potrebujeme. Cítime, vieme, že je to niečo menej ako my. Vieme, že môžeme byť jej otrokmi.
Jedná siedmačka konštatuje: Aj keď mi to nechutí, musím fajčiť. Neviem sa toho zbaviť. Jeden príklad z množstva otrokov hmoty.
Ako by to malo byť? Človek je na vrchole všetkého stvorenia. Kniha Genezis konštatuje: Podmaňte si zem. Nie: Nechajte sa podmaniť.
Dne sme počuli: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. Ježiš tým vyjadruje, že mamona nám ma pomôcť na ceste ku konečnému cieľu. Konečný cieľ je stála radosť. Hmota nám ju nemôže dať. Z nej si máme robiť priateľov.
Napovedá nám v tom, ako si robiť priateľov z nespravodlivej mamony“, sv. Pavol v prvom čítaní, keď konštatuje: rozkvitla vaša náklonnosť voči mne. Je to pekne vyjadrené. Ako si totiž prejavujeme náklonnosť. Samozrejme cez hmotu, majetok. Dokonca, aj keď si prejavujeme city.
Ako Filipania prejavovali náklonnosť sv. Pavlovi? Aj do Solúna mu raz aj druhý raz poslali, čo potreboval. Robili si priateľov z mamony.
Márnou mamonou sa nechávame zotročiť a z márnej mamony si niekedy zvykneme robiť nepriateľov. Škoda!
Turzovka, 5.11.2016