Spoločné rysy biblických čítaní na 4. adventnú nedeľu:
Všetko sa už sústreďuje na Ježišovo vtelenie (nachádzame sa v bezprostrednej blízkosti Vianoc). Prvé čítanie je slávnym zasľúbením Mesiáša-Kráľa, ktorý prinesie pokoj a blahobyt. Toto zasľúbenie sa stáva skutočnosťou vďaka vtelenia (evanjelium). To je to tajomstvo, ktoré bolo skryté po dlhé stáročia (2. čítanie).
Uvedenie do čítaní:
- 2 Sam 7,1-5.8b-12.14.16
Toto veľmi známe čítanie z 2. Samuelovej knihy je mesiášskym proroctvom o tom, že Mesiáš bude pochádzať z Dávidovho pokolenia.
V Samuelových knihách sa Dávid predstavuje ako ideálny teokratický kráľ. Zjednotil všetky izraelské kmene a vytvoril z nich jeden národ. Jeho zahraničná politika sa zamerala na podmanenie nepriateľov (Filištíncov, Moabčanov, Aramejčanov, Ammončanov a Edomčanov) a na rozšírenie územia svojho kráľovstva. Dal do Jeruzalema preniesť archu zmluvy a stal sa zakladateľom Božej bohoslužby. Svoju morálnu veľkosť naštrbil hriechom s Betsebou a zavraždením jej manžela, Hetejca Uriáša (porov. 2 Sam 11 - 12). To malo nepriaznivý vplyv na život celej jeho rodiny (porov. 2 Sam 13 - 20) a ešte za jeho života sa prejavilo intrigami a bojom o následníctvo trónu. Jeho nástupcom sa stal Šalamún (porov. 1 Kr 1 - 2), ktorého si Boh vyvolil od narodenia. Podľa Nátanovho proroctva (porov. 2 Sam 7) mal Dávidov dom navždy ostať na tróne v Jeruzaleme i napriek osobným nevernostiam a hriechom niektorých jeho príslušníkov.
Nátanovo zasľúbenie Dávidovi patrí medzi najdôležitejšie starozákonné texty o Mesiášovi. Kráľ Dávid po dokončení výstavby svojho domu v Jeruzaleme chce postaviť chrám ako privilegované miesto Božieho bývania. Nátan však oznamuje prekvapivé zasľúbenia. Kým David „chce obdariť Pána" (dôstojným príbytkom), Pán to bol, kto v minulosti obdarovával Davida (vyvolil ho, pomáhal mu - v. 8.9), a v budúcnosti ho bude naďalej obdarovávať (v. 10-16). David chce „pre Pána dôstojné miesto", a zatiaľ Pán pripraví Dávidovi „dom" (zaistí trvanie jeho rodu), Pán pripraví Dávidovi (a celému ľudu) miesto, kde bude bývať v dome. To sa naplnilo príchodom Dávidovho potomka, Ježiša.
Nátanovo slovo ukazuje, že Pán je Bohom pre človeka a s človekom. Tento Boh je totiž „rád" prítomný v dejinách po boku človeka. Dávidovi hovorí: „...a bol som s tebou pri všetkom, čo si podnikal....“ (v. 9.12). Príchodom zasľúbeného potomka „ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo“ (v. 12) sa táto Božia blízkosť stane ešte hmatateľnejšie: „Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón bude upevnený navždy“ (v. 14.16).
Teologicky obsahuje náš text tieto myšlienky: Boh je ten, kto buduje svoje dielo na zemi – Dávid je len nástrojom. Toto dielo bude uskutočnené v srdciach ľudí. Dávidovské kráľovstvo je symbolom Božieho kráľovstva.
- čítanie, Rim 16,25-27
Komentár:
Uvedený úryvok je hymnický chválospev, ktorý zakončuje list Rimanom. V týchto veršoch sa znovu vracia k pojmom a témam z úvodnej časti (1,1-5).
Pavol predkladá evanjelium o Ježišovi Kristovi predpovedanom prorokmi, hlásané všetkým národom a prijaté poslušnosťou viery. Toto evanjelium o Ježišovi Kristovi je trvalým a živým nástrojom Božej moci na spásu (Rim 1,16) a k posilneniu vo všetkých životných situáciách (v. 25). Toto evanjelium je zároveň spasiteľným tajomstvom, ktorá obsahuje nepredateľné bohatstva (Ef 3,8-10). Iba viera otvára cestu k jeho stále novému poznaniu, ktoré potom vedie k obdivu a chvále (v. 27; Rim 11,34-36).
Text nám predstavuje syntetický pohľad na dejiny spásy. Sv. Pavol hovorí, že Boží plán s ľuďmi bol od večnosti. Evanjelium zjavuje tento Boží plán a máme ho prijať s vierou.
3. Evanjelium, Lk 1,26-38
Týmto textom sa chce potvrdiť, že Ježiš je naozaj onen prisľúbený Mesiáš, potomok Dávidov. Stredom perikopy sú pritom slová o Ježišovom počatí z Ducha Svätého. Ako dôjde k tomuto mimoriadnemu počatiu? Duch Svätý (stvoriteľský Duch - Gn 1,2) zatieni Máriu svojou prítomnosťou a mocou, a preto dieťa bude Synom Božím. Podobne ako bol Adam „od Boha", tak je od Boha i Ježiš - On je teda novým stvorením!
Máriino „nech sa mi stane" vyjadruje najväčšiu pasivitu a zároveň aktívnu pripravenosť: Mária poskytla priestor Bohu, aby on vykonal svoj div.
Komentár:
Ťažiskom orientálneho spôsobu rozprávania je príbeh. Preto keď chceme skutočne pochopiť posolstvo textu, musíme sa viac zamerať na to o čom je tento príbeh, nie aký je (podrobnosti).
Boh našiel spôsob a uskutočnil svoj prísľub o narodení Mesiáša. Urobil tak prostredníctvom Izraelského dievčaťa – Márie – ktorú na toto poslanie povolal a vopred pripravil. Jej veľkosť a teda aj náš dôvod k úcte spočíva v tom, že ona toto povolanie prijala a uskutočnila vo svojom živote. Pavol VI. v Marialis cultus 35 napísal: „Predovšetkým Cirkev vždy predkladala Pannu Máriu veriacim, aby ju nasledovali, vôbec nie preto, aký bol spôsob jej života a tobôž nie pre spoločensko-kultúrne podmienky, v ktorých plynul jej život a ktoré sú dnes už temer všade prekonané, ale preto, že ona vo svojich konkrétnych životných podmienkach úplne a zodpovedne prijala vôľu Božiu; preto, že prijala jeho slová a plnila ich; preto, že vo svojej činnosti sa dala viesť láskou a duchom služby; slovom preto, že ona bola prvou a najdokonalejšou Kristovou učeníčkou: a to má všeobecnú a trvalú platnosť vzoru.“
------------
Záver:
V prvom čítaní máme predpoveď „Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený naveky!“ A v Evanjeliu sme sa dozvedeli, že Boh tento sľub splnil. Je úžasné takto sledovať Božiu vernosť. Nemali by sme byť vernejší aj my jemu...?
Prechádzajúci výklad evanjelia podľa: Duchovná správa ministerstva vnútra SR
K úvahe:
Možno nás prekvapí, že II. vatikánsky koncil znovu vyjadril presvedčenie, že Cirkev má v úcte Božie slovo rovnako ako samotné eucharistické Telo Kristovo. To je celkom závratné, nie? Božie slovo nie je menšia ako Eucharistie. Sila Božieho slova nie je o nič menšia ako sila Eucharistie. Prečo? Z jednoduchého dôvodu: v oboch prípadoch je prítomný „Kristus", v oboch prípadoch sa „Slovo stáva telom": telom v Eucharistii, telom v slove. „Úbohé" ľudské slovo (a slová v Biblii sú „úbohé a slabé", pokiaľ nie sú oživená Duchom) sa stáva Slovom: Slovo sa vteľuje, podobne ako sa Boží Syn vtelil v lone Panny Márie, a to práve tak mocou Ducha. Aj my sa môžeme stať „matkami" Krista: kedykoľvek sa otvárame Duchu, kedykoľvek dovoľujeme tomuto Duchu, aby sa v nás „vtelil" Kristus. Len otvorenosťou voči Duchu môžeme zakúšať ten stály nový zázrak vtelenia: slovo biblie sa v našom vnútri, v našom lone stáva mocným Slovom.
Boh sa neštíti „znížiť" k nám, podobne ako sa neostýchal „znížiť" sa k Márii z Nazareta. Ten istý Boh (a nie iný Boh, je to ten istý Boh, ktorý nie je o nič slabší ako vtedy!) sa k nám skláňa a oslovuje nás. Natoľko sa ponižuje, že ako žobrák „klope" a čaká pri dverách nášho srdca, až mu konečne otvoríme: klope a volá nás svojím slovom. Čaká, až otvoríme, až vypočujeme jeho slovo a dovolíme, aby sa jeho Slovo stalo znova Telom: v nás! A podobne ako nazaretská panna môžeme aj my vidieť tento zázrak vo svojich životoch, zázrak zrodenia Božieho Syna v našom vnútri.
Svätý Bernard výstižne vyjadril túto skutočnosť v jednej kázni o anjelovom zvestovaní, kde oslovuje Pannu Máriu takto: „Daj náhlivo odpoveď, Panna! Odpovedz rýchlo anjelovi, a skrze anjela odpovedz aj Pánovi. Povedz slovo a prijmi Slovo. Prednes svoje a počneš božské. Daj pominuteľné slovo a prijmi do seba slovo večné. Prečo sa zdráhaš? Prečo sa chveješ? Ver, vyznávaj a prijmi. Hľa, ten, po ktorom túžia všetky národy, klope vonku na dvere. Čo keby pre tvoje meškanie odišiel, a ty by si musela s bolesťou hľadať toho, ktorého tvoja duša miluje? Vstaň, bež a otvor. Vstaň vierou, otvor vyznaním." Mária sa nezdráhala, otvorila a prijala slovo - a počala Slovo. A toto Slovo premenilo celý jej život - a rovnako tak môže premeniť aj život náš.
Čo zostáva? Nenechávajme Krista, aby čakal vonku: chopme sa jeho slová v Biblii a vyslovme svoje „Amen" - Nech sa mi stane. Je to ono „Amen", ktoré vyslovujeme pri prijímaní Slová vteleného v Eucharistii, „Amen", ktoré by sme mali vysloviť pri prijímaní Slová vysloveného v slove Biblie.
Amen - dávam sa ti, Pane, k dispozícii, otváram tí svoje srdce, svoje vnútro s rôznymi bolesťami a otázkami. Nech tvoje slovo zostúpi do môjho vnútra, do mojich túžob a zámerov, do mojich pocitov, do mojich vzťahov. Amen - nech sa mi stane.
K reflexii
- Pán nebol blízko iba Dávidovi - vďaka Kristovi sa stal blízkym každému z nás. Kde vo svojom živote vidíš stopy Božej blízkosti?
- Všetky „udalosti" evanjelia sú tajomstvom - skrytým od vekov, ale predovšetkým „mocou Božou na spasenie" (to je prvotný význam biblického „mysterion"). Oboje platí aj o tajomstvo vtelenia, keď Boh prijíma na seba ľudský život ...
- Zázrak „vtelenia" sa stal skrze prosté „nech sa stane" („Amen"). Kiež ťa Máriino „nech sa stane" v týchto dňoch sprevádza - a zostáva na tvojom srdci a perách.