Uvedenie do bohoslužby:
Dnešné Božie slovo nás chce povzbudiť k radosti zo života. K radosti z toho, že náš Boh nie je bohom mŕtvych, ale Bohom živých, lebo je pôvodcom, udržiavateľom a ochrancom života.
Skôr ako sa započúvame do hlasu Svätého Písma, očisťme si svoje srdce i myseľ pokornou prosbou o odpustenie hriechov.
Uvedenie do čítaní:
- Múd 1,13-15;2,23-24
Počúvajme, akú silu a optimizmus, akú vieru v živého Boha, majú slová knihy Múdrosti.
2 Kor 8,7.9.13-15
Nielen Korinťanom, - i nám pripomína svätý Pavol v dnešnom druhom čítaní, že máme pomáhať tým, ktorí sú na tom horšie než my.
3. Mk 5,21-24
Naše životné plány sú stále ohrozované nepredvídanými udalosťami, ako je choroba, smrť. Dnešné evanjelium nám dáva dôveru, že ani voči ním nie sme bezmocní, keď sa pridŕžame Pána Ježiša.
Boh je priateľ života, nie smrti
Čo poviete? Nezmenil by sa náš život keby sme verili, ale naozaj verili vo večný život? Zdá sa, že úplne iný by bol náš postoj k hodnotám života a asi by sme boli aj iní!
Mnohými spôsobmi sa preto snažia knihy Nového zákona upevniť našu vieru v život po smrti. Tento účel má i text dnešného evanjelia o vzkriesení Jairovej dcérky.
Prečo je to tak potrebné? My sa s ľudskou smrťou stretávame stále, ale so stvoriteľskou silou Božou, ktorá za telesnou smrťou dáva nový život, s tou sa v tomto živote nestretávame. Síce mali by sme si starostlivosť o náš život uvedomovať aj za toho života, ale život, svet okolo berieme za samozrejmý. O „živote po živote“ počujeme seriózne len na stránkach Písma svätého. Preto nám nie je ľahké uveriť vo večný život, spoľahnúť sa naň.
Poďme sa teda dnes pozorne podívať na to, čo sa tu hovorí o živote a smrti Jairovej dcérky. Čo tu Pán hovorí o každom z nás.
„Neboj sa, len ver!“- hovorí Pán najprv.
Nenechaj sa vydesiť boľavými udalosťami ľudskej smrti. Nenechaj si vziať vieru, že spojenie s večným Bohom, ktoré vzniklo za nášho života, pretrvá i smrť.
To je teda to prvé, čo sa od nás žiada vzhľadom k smrti: dôvera v Boha. Viera je predpoklad divu zmŕtvychvstania. Viera je podmienka prechodu do nového, večného života. Veriť, to znamená počítať s večným Bohom i na prahu smrti. Uveriť, že naši zomrelí sú - a i my raz budeme - vo svetle Božom, keď sme v Boha za svojho života uverili.
Čo hovorí Pán Ježiš ďalej?
„Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“
Pán Ježiš vidí zomrelého tak, ako ho vidí Boh. „Spánok“ - to je obrazné pomenovanie tajuplného prechodu mezi životom a smrťou. Liečivý spánok.
Preto hovorí Pán Ježiš neuveriteľné slova:
„Dievča, hovorím ti, vstaň!“
Vstaň! Prebuď sa zo smrti! Neskôr Pán Ježiš to isté prežije sám na sebe - za veľkonočného úsvitu, keď vstane z hrobu. A teraz už vo viere v oživujúcu silu Božiu volá k životu Jairovu dcéru.
Toto oživujúcu slovo znie i našim zomrelým! Zaznie raz i nám a všetkým, ktorí v Ježiša uveria tak, že sa snažia žít podľa jeho evanjelia.
Ježiš povedal, aby dievčaťu dali jesť.
Týmto text evanjelia vrcholí a končí. Dievča sa k všeobecnému úžasu prebrala, ožila. Po takom výkone by sme čakali nejaké Ježišovo vyhlásenie, vznešené prehlásenie: „Tak vidíte, kto som ja!“ Ale Pán Ježiš neoslavuje sebe. Striezlivo a pokojne sa stará o dievča: „Dajte jej najesť!“
Jedlo, najesť sa, to je základná potreba nášho života. A radostná hostina, to je biblický obraz bytia v Božím kráľovstve. Dajte dievčaťu jesť, stará sa o ňu Pán.
I o nás sa stará. Dáva nám jesť pokrm eucharistický, aby sme v jeho sile i my žili. Žili na veky. Tak to chce náš Pán.
A toto je jadro, posolstva viery dnešného evanjelia:
Boh je priateľ života, nie smrti.
To posledné, čo je pred nami nie je smrť, ale život.
Dá sa to uveriť? Je no nepredstaviteľné. Priblíži nám to nasledujúca úvaha pod názvom: Malý skeptik
V živote budúcej matky boli dvojičky... Nazvime ich realista a skeptik.
Malý skeptik sa pýta: Veríš vlastne v život po pôrode?
Malý realista: Áno, je jasné, že to existuje. Nás život tu je (naplánovaný) len na to, aby sme rástli a aby sme sa pripravili na život po pôrode, aby sme boli potom dosť silní pre to, čo nás čaká.
Malý skeptik: Hlúposť, to predsa neexistuje. Ako by vôbec mal vyzerať život po pôrode? A nikto sa odtiaľ nevrátil!
Malý realista: Ani ja to neviem presne. Ale určíte tam bude oveľa jasnejšie ako tu. A možno tam budeme aj behať a jest ústami.
Malý skeptik: To je haluz! Behať, to sa predsa nedá. A jest ústami, aká smiešna predstava. Existuje predsa pupočná šnúra, ktorá nás živí. Okrem toho nemožné, aby bol život po pôrode, pretože pupočná šnúra je už teraz príliš krátka.
Malý realista: Ale áno, určíte je to možné. Bude to akurát všetko trochu inak.
Malý skeptik: Ešte sa nikto nikdy nevrátil späť spoza pôrodu. Pôrodom sa život končí. A život je jedno trápenie a je temný.
Malý realista: Aj keď to presne neviem, ako bude vyzerať život po pôrode, v každom prípade budeme potom vidieť mamu ona sa o nás postará.
Malý skeptik: Mama?!? Ty veríš v nejakú mamu? A kdeže je?
Malý realista: Veď tu všade okolo nás. Sme a žijeme v nej a skrze ňu. Bez nej vôbec nemôžeme existovať.
Malý skeptik: Hlúposť! Nič z nejakej mamy som ešte nevidel, takže nemôže ani existovať.
Malý realista: Niekedy, keď sme úplne ticho, môžeme ju počuť spievať. Alebo cítiť, keď hladká náš svet. V každom prípade verím, že nás vlastný život začne až potom!
/Z časopisu YOU, 3/2002, str. 30, prelozil M. Michalícek pre časopis NAHLAS - upravené/
Sestry a bratia, tak ako dieťa pred pôrodom, keby už malo poznanie, si nevie predstaviť život mimo matky, lebo nemá pojmy a vedomosť, aby to pochopilo, tak je to aj s nami. Nemáme predstavu o pojmoch ako je Boh, Božie kráľovstvo, večný život, stála radosť, aké bude naše telo...
My máme predsa výhodu, lebo sa odtiaľ vrátil Pán Ježiš, ktorý o sebe prehlásil: „Ja som vzkriesení a život. kto vo mne uverí, neumrie, bude žít na veky.“
Poďme teraz spoločne prosiť:
„Pane, verím! - Pomôž mojej nedôvere!“
Turkov, Dlhá, Olešná, 28.6.2015