Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Všetko na svete sa mení, Boh sám je bez premeny. Aj človek sa mení, ale nerád, ťažko.

Boh nás však chce zmeniť k lepšiemu, pretože nás má rád.

Aj dnes sme tu preto, aby sme sa zmenili k lepšiemu.

Uvedenie do čítaní: 

1. Job 7,1-4.6-7

Božie slovo sa dnes zaoberá všeľudskou otázkou, prečo je na svete toľko zla. Jób je večne platným stelesním bremien trpiaceho človeka. 

2. 1 Kor 9,16-19.22-23

V liste korintským kresťanom sa svätý Pavol zveruje, že hlásanie evanjelia sa mu stalo zmyslom celého života. Počúvajme s tichou otázkou, koľko z jeho nadšenia pre Božie kráľovstvo je v nás?! 

3. Mk 1,29-39

V evanjeliu je dnes pred nami Pán Ježiš ako pravý Spasiteľ, ako ten, ktorý lieči ľudskú biedu, vyháňa z človeka zlo. I nám chce pomôcť v trápení. Záleží len na nás, či si necháme pomôcť.

 

POSADNUTOSŤ ZLÝM DUCHOM

 V poslednom čase sa stala atraktívnou téma posadnutosti diablom. Viac sa objavuje v niektorých hnutiach na okraji cirkvi, sektách, ale i medzi neveriacimi. Niektoré strešťané skupiny - najmä mladých - si dokonca vedome uctia satana. Vidíme toľko zlá vo svete – aj vďaka médiám, a toľko ho zakusujeme, že si povieme: človek nemôže byť sám od seba taký zlý.

Dnes v evanjeliu sme počuli, že Pán Ježiš vyháňa zlých duchov v Kafarnaume i po celej Galilei. Čo to vlastne bolo, čo to je tá posadnutosť zlým duchom?

- bol to neduh telesný - nejaký epileptické záchvat?

- bola to duševná choroba - nejaká hystéria?

- Lebo to máme brať doslovne - že človek môže byť ovládnutý, posadnutý, nejakým zlým duchom, diablom?

Čo máme ako kresťania veriť, je obsiahnuté v našom Kréde - vyznaní viery. A v Krédu stojí: „Verím v Boha Otče, verím v Ježiša Krista Syna, verím v Ducha svätého.“ Nikde tam nie je: verím v diabla. Pán Ježiš nás však v Otčenáši učí modliť sa ...zbav nás od Zlého – s veľkým písmenom. V biblii sa o diabloch a posadnutosti hovorí, a často. Preto sa tých výrazov nebojme.

Ľudská skúsenosť, s ktorou sa v živote stále stretávame potvrdzuje: niektorí ľudia sú ovládnutí, posadnutí zlom. Robiť zlo im robí radosť. Vedia vynaložiť najväčšie úsilie a rafinovanosť na to, aby čo najviac, čo najciteľnejšie ublížili. V tom zmysle sa o niekom hovorí, že to je diabol v ľudské podobe.

A ako sa dostane človek do služby diabla - zla? Exorcisti hovoria: Najviac tým, že odmieta prvý Boží príkaz: Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov, aby si sa im klaňal. Potom zlo prehlási za dobro: ubližuje, ničí, trápi, a pri tom prehlasuje, že koná dobre, spravodlivo.

Podľa tohoto receptu to ide stále rovnako, čo je človek človekom:

Najnovšie manželské rozvraty sú len milióntou obmenou histórie, zapísanej už v biblii o Adamovi a jeho žene. Keď ju Adam uvidel po prvý raz, zahorel obdivom: To je kosť z mojej kosti, to je ta pravá, čo ku mne patrí. A patrila: dokiaľ neprišiel medzi nich diabol - hriech. Ten zborí jednotu a Adam volá, ako dodnes volajú mnohí Adamovia: to ona je za všetko vinná, moja žena!

Satanská posadnutosť rozdeľuje manželov, rodičov od detí, priateľov, spolupracovníkov: Naraz tu stoja proti sebe, prehlasujú, že len oni to myslí a robia dobre, a preto sa snaží za každou cenu presadiť svoje. Niet už lásky, pokory, slušnosti, slúži sa tu posadnutosti, sebectvu.

Pozrite, nie je to odmietanie prvého prikázania: Ja som Pán Boh tvoj... keď si milenci povedia, my nepotrebujeme kostol, sviatosť, my sa máme radi?!

Celé ľudské dejiny ukazujú stále tento satanský vplyv pod maskou chcenia väčšieho dobra. Pod rúškom rovnoprávnosti a ochrany menšín sa ničí rodina a rodinná výchova.

Povedali by ste pred pár rokmi, že bude treba referendum, aby sme chránili prirodzenú rodinu a deti v nej?! Mnohí ste to nepochopili, neboli ste na referende. Viete, že som nikoho naň nenahováral, veril som v zdravý rozum všetkých farníkov. Po ňom konštatujem, že po rokoch a možno skôr sa budete z toho spovedať, ak budete mať správne svedomie, lebo vás bude hrýzť, že ste nezabojovali za dobro! Lebo uvidíte následky. Verte, že je to ako posadnutosť. Videli sme to pred referendom. Nebolo to nič politické a televízie sa báli brať aj platenú reklamu. Starostovia a primátori – až na výnimky - sa báli dať vyhlásiť niečo o referende. Koho sa báli, prečo?!

Možno si hovoríš, k čomu táto kázeň o tak ošklivých veciach? Nie je dôležitejšie veriť Bohu a nestarať sa o satanské slučky zla? Nebolo by lepšie po únavnom týždni počuť v kostole radšej niečo povzbudzujúceho, povznášajúceho?

Ale len dobre počúvaj, veď o to mi práve ide. Dobro vidíme jasne len vtedy, keď vidíme pri dobre i zlo. Dokiaľ nerozpoznáme vplyv diabolského zla v nás, dokiaľ veríme, že zlo je dobro, nie sme schopní sa od zla oslobodiť. Všetci putujeme životom s maskou počestnosti a ušľachtilosti, ale v skutočnosti sme plní zrúcanín dobrých a neuskutočnených úmyslov. Sme plní neistoty a zlých myšlienok.

Ježiš videl dobre, čo je v človeku. „Vy, ktorí ste zlí,“ - tak charakterizoval svoje poslucháč aj nás všetkých. Vedel strhnúť masku i zbožne pohoršeným ľuďom: kto je sám bez hriechu, hoď prvý kameň.

Nikdy nie sme bližšie vykúpeniu, ako keď si uvedomíme, že je v nás zlo a hriech. To je jadro dnešnej radostnej zvesti: Až keď si uvedomíme, že sme tí zlí, že sme tí, čo majú v sebe zlého ducha, až vtedy pochopíme, čo je to vykúpenie a začneme po ňom volať.

A ešte toto by sme mali vedieť rozlíšiť: Aký je teda rozdiel medzi hriešnym človekom a „posadnutým“, zlým človekom? Hriešny to neskrýva, že je zlý, vynadá ti, rozčúli sa - a potom sa ti ospravedlní, uzná svoju chybu.

Posadnutý je presvedčený, že robí len dobro. Čo robiť, keď na takého diabolského človeka narazíš? Poľutuj ho, a drž sa od neho ďalej. Vykúpiť, zbaviť posadnutosti diabolským zlom ho môže jedine Ježiš Kristus. Preto sa nad posadnutých zlom modlíme.

Aby sme vedeli v sebe premáhať zlo, prosiť o záchranu, potrebujeme zakúsiť Ježiša.

Na univerzite v Chicago Divinity School majú každý rok také niečo ako „diskusný deň.“ V tento deň sa na tráve areálu robia pikniky. V ten deň škola pozýva jedného z najväčších mysliteľov, aby prednášal v teologickom vzdelávacom centre. Jeden rok takto pozvali Dr. Paula Tillich. Dr. Tillich hovoril dve a pol hodiny, že vzkriesenie Ježiša bolo falošné. Uvádzal vedca za vedcom, knihu za knihou. Uzavrel tým, že nebolo historické vzkriesenie nebolo, v skutočnosti Kristus nikdy nevstal z mŕtvych. Potom sa opýtal, či sú nejaké otázky.

Po 30 sekundách sa vzadu v auditóriu postavil študent s tmavou pokožkou, s hlavou nakrátko ostrihanou:

„Doktor Tillich, mám jednu otázku,“ a všetky oči sa otočili k nemu. Siahol do vrecka s obedom, vybral si jablko a začal ho provokatívne jesť.

„Doktor Tillich, moja otázka je jednoduchá. Doteraz som nikdy nečítal tieto knihy, ako ste čítali vy, a neviem citovať rečníkov v starej gréčtine, neviem nič o Niebuhrovi a Heideggerovi. Dojedol jablko. „Všetko čo chcem vedieť je, či je toto jablko, ktoré som práve dojedol, kyslé alebo sladké?“

Dr. Tillich na moment stíchol a odpovedal príkladným rečníckym spôsobom: „Nie som schopný odpovedať na túto otázku, preto že som neokúsil vaše jablko.“

Študent vhodil ohryzok z jablka do svojho papierového vrecka, pozrel na Dr. Tillicha a povedal pokojne, „ani vy ste nikdy neokúsili môjho Ježiša.“

Ak skúsime Ježiša, žiť s Ježišom vo svojom živote, dokážeme húževnato bojovať so zlým pokušením v sebe, aby nás zlo tiež neovládlo, neposadlo, aby v nás vládol Kristus.

 Turzovka, Dlhá, Olešná 15.1.2015




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2018.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.