Včera sme trochu hovorili o prvom obecnom spoločenstve našich prapredkov, vytvorení farského spoločenstva.
Následok toho bol prirodzene i výstavba kostola.
O kostoloch ako tu vznikali a aké boli sme hovorili včera. Dnes sa sústreďme na terajší farský kostol Nanebovzatia Panny Márie.
Postavený bol v rokoch 1757 – 1759 v barokovom slohu. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Kostol má predstavanú vežu. Konsekrovaný bol nitrianskym biskupom Jozefom Vurumom 10. augusta 1834.
Hlavný oltár pochádza pravdepodobne z roku 1747 (?). Za tento údaj som dal samozrejme otáznik. Po konzultácii s odborníkom (D. Veličkom) nemusí ísť o omyl, lebo dátum je potvrdený i v dobovom inventári. Žeby bol z iného kostola? Predchádzajúceho ťažko, lebo ten bol malý. Z iného kostola? Pochybujem. Vidíme, že tento oltár je „vpasovaný“ do tejto architektúry. Alebo, žeby bol objednaný ešte pred stavbou, ak už boli plány? Desať rokov pred začatím stavby? Ťažko! Neviem.
Zaujíma ma, kto je jeho autorom. Historik, pán Velička mi dal typ, že to mohli byť Wiesmanovci z Frýdku-Mistku. Necháme na odborníkov, nech skúmajú.
Baroková oltárna architektúra je doplnená včlenenými barokovými plastikami Nanebovzatej Panny Márie (v strede hore), uhorských kráľov sv. Štefana (hore vľavo) a sv. Ladislava (hore vpravo), biblických postáv Árona (dole vľavo) a sv. Jána Krstiteľa (dole vpravo). Po ľavej strane oltára sú situované plastiky sv. Barbory a sv. Valentína, po pravej strane sv. Blažeja a sv. Kataríny.
Oltárny obraz predstavuje patrocínium kostola a pravdepodobne je dielom významného slovenského maliara Jozefa Božetecha Klemensa (1817-1883), od ktorého pochádza aj obraz Božského Srdca Ježišovho na bočnom oltári, 14 zastavení krížovej cesty, obraz Ružencovej Panny Márie a pripisujú sa mu aj obrazy troch cirkevných otcov na kazateľnici. Bezpochyby jeho dielom je tiež dvojstranná maľba znázorňujúca sv. Viliama a anjela strážcu. Dodnes sa zachoval aj obraz sv. Barbory od Alexandra Lusinského z roku 1799, ktorý bol pôvodne na bočnom oltári.
V interiéri kostola sa nachádza nástenná polychrómova drevorezba krstiteľnice, mramorová nádoba pochádza z roku 1842. Baroková kazateľnica je bohato zdobená ušnicovým ornamentom, nad ňou je umiestnený baldachýn, ktorého súčasťou je záves s reliéfom sv. Jána Nepomuckého. Práve sa rekonštruuje.
Na chóre sa nachádza organ zaobstaraný v roku 1927 od firmy Rieger Krnov. Do chórového parapetu je zakomponovaná časť starého organa z roku 1799. Malá trojdielna skrinka je na prednej strane dekorovaná barokovou ornamentikou. V jej strednej časti je socha anjela, vyššie plastika sv. Márie Magdalény.
Vo veži kostola sa v súčasnosti nachádzajú štyri zvony, dva z roku 1921 a jeden z roku 1926, všetky zvony boli uliate u zvonolejára Richarda Herolda v Chomutove.
Farský kostol bol 28. septembra 1964 zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok a o rok sa celé okolie kostola stalo ochranným pásmom kultúrnej pamiatky.
Pokúsme sa vžiť do situácie našich predchodcov spred 256 rokov, keď prišli do novovysväteného kostola. Viete aký to musel byť pre nich „kultúrny šok“. My najstarší si pamätáme bytovu kultúru pred rokmi. Ale vtedy! Viete si predstaviť keď tu prišli farníci z pričupených, začmudených domčekov v ktorých mali aj mladé domáce zvieratá?
Škoda, že toto nie je literárne umelecky spracované. Neviem ani o nejakých pamätiach našich predchodcov. Jedine čo sa dá nájsť, je v diele Pavla Hrtúsa Jurinu. Čítali sme počas Noci kostolov jeho spomienky na návštevu kostola, ale skončili pri vstupe do kostolného nádvoria a oslavou zvonov. Čo je prirodzene, lebo pre šesťročného chlapca to bol zážitok. Čo už mohol napísať o interiéry, keď bol stiesnený v dave v ktorom sa mu ťažko dýchalo a nič nevidel.
Umelci nám zatiaľ nepomôžu. Domnievam sa, že každý z nás si nájde niečo z návštevy kostola, čo ho nadchne a obohatí. Už to určite nie je „kultúrny šok“, ale „psychologický šok“. Ocitáme sa v priestore, ktorý je jedinečný, neopakovateľný a „premodlený“, ktorému sa nič nevyrovná.
Turzovka, 10.8.2017