Narodil sa v Caleruege v Španielsku okolo roku 1170.
V Palencii vyštudoval teológiu a stal sa kanonikom osmianskej cirkvi. Kázňami a príkladným životom veľmi úspešne pracoval proti albigénskemu bludu. Na toto dielo zhromaždil okolo seba spoločníkov a založil rehoľu dominikánov. Zomrel v Bologni 6. augusta 1221.
Z Dejín dominikánskej rehole
Dominik žil tak dôstojne a pobádala ho taká sila svätého nadšenia, že bolo nad všetku pochybnosť jasné, že je nádobou úcty a milosti. Duševne bol veľmi vyrovnaný a rozrušiť ho dokázal jedine súcit a milosrdenstvo. A keďže radosť v srdci žiari na tvári, pokojnú vyrovnanosť vnútorného človeka viditeľne prejavoval navonok láskavosťou a veselým výzorom.
Slovom i skutkom všade pôsobil ako muž evanjelia. Keď bol cez deň so svojimi bratmi a spoločníkmi, nik nebol spoločenskejší, nik nebol prívetivejší. V nočných hodinách zasa nik nedokázal vytrvalejšie bdieť a modliť sa. Hovoril málo a keď, tak iba s Bohom, čiže modlil sa, alebo o Bohu, a k tomuto viedol aj svojich bratov.
Veľmi často a vrúcne prosil Boha, aby mu milostivo daroval pravú lásku, aby sa účinne staral a pomáhal ľuďom k spáse v presvedčení, že až vtedy bude pravým Kristovým údom, keď sa vydá celý podľa svojich síl za získanie duší, ako sa Spasiteľ všetkých, Pán Ježiš, celý obetoval za našu spásu. A na toto dielo, na ktoré ho už dávno pripravovala Božia prozreteľnosť, založil rehoľu bratov dominikánov.
Slovami i listami často povzbudzoval bratov tejto rehole, aby stále študovali Nový i Starý zákon. On vždy nosil so sebou Matúšovo evanjelium a Pavlove listy a horlivo ich študoval, takže ich vedel skoro naspamäť.
Dva či tri razy ho vyvolili za biskupa, ale on to vždy odmietol. Radšej chcel žiť so svojimi bratmi v chudobe, ako mať nejaké biskupstvo. Ozdobu panenstva si zachoval neporušenú až do konca. Túžil, aby ho bičovali, bez príčiny napádali a zabili pre vieru v Krista. Gregor Deviaty o ňom povedal: „Poznám muža, ktorý žil celkom podľa apoštolského pravidla a niet pochybností, že bol v nebi pripojený k sláve samých apoštolov.“
Modlime sa.
Bože, milosrdný Otče, nech tvojej Cirkvi pomáhajú zásluhy a učenie svätého Dominika, vynikajúceho hlásateľa tvojej pravdy; prosíme ťa, na jeho orodovanie vzbuď aj v našich časoch presvedčivých kazateľov tvojho slova. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.