Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

 

 

2 Jn 4-9, Lk 17, 26-37

 Tragédia ľudstva. Keď počúvate toto slovné spojenie, čo vám napadá? Epidémie, terorizmus, vojny, hlad na svete?

Pán Ježiš vypočítava tragédie, ktoré sa odohrali v minulosti za dní Noema a dní Lota...Tieto tragédie poznáme zo Svätého písma Starého zákona. Najmä potopa je známa v legendách mnohých kultúr.

Prečo boli tieto katastrofy? Prečo sú tu aj teraz? Prečo sa nám nevyhýbajú?

Tak toto sa nedá vysvetliť. Vychádza mi to tak, že Stvoriteľ iste nechcel niečo také, veď je Láska. Ináč by neprišiel Ježiš aby s nami prežil túto drámu.

Muselo sa stať niečo tragické v kolíske ľudstva.

Človek sa odvrátil od Boha - šťastia. Prvý človek odmietol Boží plán, ktorý s ním mal  Boh. Voláme to hriech. Chcel sa stať rovný Bohu. Chcel byť Bohom. Človek tak odmieta Boha, odmieta jeho lásku, a ide sám proti sebe. Cieľ človeka je večné šťastie, ktorým je Boh. A človek sa chce stať cieľom. Preto dnes Pán v tomto kontexte hovorí:

Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. Človek nájde život tým, že ho „stratí“ v Bohu.

Človek však hľadá seba a to je jeho nešťastie. Tragédia, ktorá sa tak často opakuje. Lebo každý jeden hriech je odmietnutím veľkej ponuky Boha človeku aby dosiahol večný cieľ.

Prichádzame k podstate hriechu:

  • Je urážkou Boha. Človek sa hriechom stavia proti svojmu Stvoriteľovi, od ktorého je plne závislý.
  • Odvádza človeka od posledného cieľa, ktorým je večné šťastie v spoločenstve s Bohom. Skutok, ktorý človeka vedie k poslednému cieľu, je mravne dobrý, skutok, ktorý od neho odvádza, je mravne zlý.
  • Je skutok proti rozumu. Zraňuje ľudskú prirodzenosť a vážne narušuje ľudskú solidaritu, ľudské  vzťahy. Realita, ktorá ide proti človeku, pretože je v rozpore s prirodzenosťou človeka.  

Zaujímavo uvažuje Sv. Bonaventúra: „Stvoriteľ nemohol  človeka postaviť do tak biedneho stavu, v ktorom sa nachádza dnes.“ Boh je dokonalosť, dobro a čo stvoril, muselo byť dokonalé a dobré. Vo svete stvorenom Bohom hriech nemal svoje miesto. Svet a človek boli stvorení bez  tejto deformácie. Príčina hriechu, ako sme si už povedali, je v snahe človeka byť ako Boh. Prvý hriech človeka je poruchou celého kozmu a harmónie stvorenstva.  Človek si aj dnes uvedomuje, že nie je tým, čím by mal byť. Dedičný hriech  narúša  súlad a súzvuk kozmu.  

Dnešný svet, človek, odmieta a neprijíma skutočnosť hriechu  a neprijíma predovšetkým dedičný hriech. Mnohí úplne vymazali hriech zo svojho slovníka. Ich postoje sa zhodujú s názormi nám už známeho ateizmu, ktorý chcel pojem hriechu úplne vymazať zo sveta.

Ukazovať, čo je hriech, neznamená odsudzovať. Ukazovať hriech znamená vytvoriť podmienky pre spásu. Hriech teda nie je nejaké tmárstvo minulosti, výmysel kňazov na strašenie ľudí. Ak chceme chorobu liečiť, potrebujeme ju diagnostikovať. Nestačí sa tváriť, že nie som chorý.

Hriech je bolestná realita života, ktorou sa človek stavia proti láske Boha. Hriech je deformácia Božieho plánu človekom. Je to  skutočnosť, ktorá bráni  človeku dosiahnuť svoje šťastie.

Bo, ako som už povedal, neostal ľahostajný voči bolesti človeka a prichádza v osobe Ježiša Krista.

Jeho záchranu čiastočne vnímame už tu, zjavne až vo večnosti. Prvý kresťania sa pri obliehaní Jeruzalema Rimanmi v roku 70 zachránili. Proti logike, neuchýlili sa pred Rimanmi za hradby mesta, ale podľa výzvy Pána Ježiša:  Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad, utiekli z Jeruzalema. Tým sa nielen zachránili, ale rozšírili vieru. Opäť to známe: Boh píše rovno aj po krivých riadkoch.   

Turzovka, 14.11.2014




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.