Gn 8, 6-13. 20-22, Mk 8, 22-26
Pred rokmi som čítal, ako francúzski odborníci vyliečili slepého od narodenia.
Prekvapujúce bolo, že po vyliečení sa ťažšie orientoval a napríklad skoro vystúpil z balkóna na ulicu (nezvyk na priestorové videnie). Pamätám si takýto detail: Dlhší čas sa vôbec netešil z uzdravenia (čo nás vidiacich prekvapuje). Až pri jednom výlete pod Alpami videl žltý kvet, dlho sa naň pozeral a povedal: Pre túto krásu sa oplatí vidieť (čo bolo pre odborníkov prekvapením, lebo takýto ľudia nemajú radi žltú farbu).
Možno si pamätáte, v piatok sme čítali: V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. Pán Ježiš urobil zázrak - dva jednom. Ak niekto získa sluch, nemôže hneď správne rozprávať. Ak ide o dospelého, tak sa to už takmer ani nenaučí.
Dnes bolo niečo obdobné. Ježiš vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“
Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. Tu Pán Ježiš uzdravuje na etapy. Do pár okamihov vtesnal dlhý proces uzdravenia, či správneho videnia.
Pozastavme sa pri tomto: I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!“
Ježiš skutočne nechcel robiť zázraky a vôbec nie pre obdiv. Chcel tým naznačiť, že prišiel pre iné, pre duchovné videnie. Možno ako mal Noe (1. čítanie).
Bol som svedkom rozhovoru pána kaplána s jednou animátorkou o dievčati, ktoré sa pripravuje na sviatosť birmovania. Obaja skonštatovali, že sa nejako mení k horšiemu a dôvodom by mala byť zaľúbenosť do chlapca, ktorý nechodí do kostola. Ťahá ju do závozu. Bežný prípad. Ale aj tak je to čudné – aspoň pre mňa. Láska u veriaceho dievčaťa a vôbec u každého, by mala pomôcť v budovaní života. Mala by viesť k vďačnosti Bohu za dar života – už nie len svojho, ale aj toho druhého a prehĺbeniu vďačnosti k Bohu. Mala! Ak to tak nie je, tak to máme prevrátené.
Je to zároveň výzva pre nás. V evanjeliu sme počuli: Tam priviedli k nemu (Ježišovi) slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. Priviesť to dievča, zovšeobecníme to – niekoho nevidiaceho – je úlohou tých čo vidia. Mala by to byť samozrejmá vec. Dúfam, že sa to pánu kaplánovi a animátorke podarí. A dúfam, že sa to darí aj vám. Ak sa o to nesnažíme, nemáme svetlo.
Turzovka, 15.2.2017