Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Dnešné Božie slovo hovorí o tajomnom Božom volaní a tým aj o prijímaní, či odmietaní tohto volania.

Cesta ktorou idú tí, čo počúvajú Boží hlas voláme obvykle výrazom: „Nasledovanie Krista.”

Kristus nás všetkých povolal k nasledovaniu a každému z nás dal určitú úlohu v budovaní Božieho kráľovstvá. Kto svoju životnú, Bohom určenú úlohu nesplní, za tým zostane kúsok púšte.

Ľutujeme úprimne zanedbanie dobra, a tým aj stratu radosti o ktorú sme seba a svojich blížnych pripravili. 

Uvedenie do čítaní:

1 Kráľ 19,16b.19-21

Starozákonné čítanie hovorí o povolaní Elizea. Vidíme, aký veľký bol v očiach ľudu prorok Eliáš, keď ho Elizeus ochotne  nasledoval. 

Gal 5,1.13-18

Často so stáva, že ľudia ovládajú iných a berú im slobodu pod zámienkou poslušnosti. Svätý Pavol dnes zdôrazňuje, že deti božie sú slobodné a že pre ne platí len jediný zákon - zákon lásky.

Lk 9,51-62

Náročné a nástojčivé sú požiadavky Pána Ježiša v dnešnom evanjeliu. Nie je nič na svete, čo by malo mať prednosť pred božím kráľovstvom. Vyzýva, aby sme šli dôsledne za svojim cieľom.

 

JEŽIŠOVE NÁROKY 

Čo rozumiete pod slovom nasledovať? Ako sa dá vyjadriť iným slovom? Ak niekoho nasledujeme, znamená to ísť za niekým. Napríklad za sprievodcom, v cudzom meste za niekým, kto ho pozná. Nasledovanie môže byť aj rozhodnutie žiť po vzore niekoho. Niekto sa presťahuje, odíde inde pracovať, vy ho nasledujete. Značí to tiež napodobňovať niekoho, žiť podľa jeho vzoru, žiť podľa jeho príkladu.

Uvažujeme nad tým preto, lebo všetky tri čítania sú dnes v podstate „o jednom”: O nasledovaní.

Pán Ježiš nás kategoricky volá k nasledovaniu. Máme ho nasledovať celým nerozdeleným srdcom, ale v slobode, dobrovoľne. O nasledovaní je aj celé dnešné Božie slovo.

V prvom čítaní prorok Eliáš volá Elizea, aby ho nasledoval – stal sa jeho nástupcom. Hodil na neho plášť a hotovo. Žiadna diskusia, žiadne prehováranie, žiadne dohadovanie, či sa mu chce alebo nechce ísť: Volá ťa Boh - a ty sa rozhodni, či počúvneš Božiu vôľu, či je Boh pre teba autoritou. Len slobodné osobné rozhodnutie k nasledovaniu robí z človeka Božieho človeka. Eliáš mal veľkú autoritu a Elizeus ho preto nasledoval.

Slovo „autorita” nie je v dnešnom svete vôbec populárne. Neradi sa autorite podriaďujeme. Nevieme ju ani používať, kde je potrebná. Napríklad pri výchove. Koľko javov kriminality mladistvých má pôvod buď v nedostatočnej autorite rodičov v rannom detstve alebo naopak v autoritárstve a prehnanej tvrdosti pri dospievaní.

Druhé čítanie konfrontuje Božiu autoritu so slobodou človeka. Svätý Pavol vysvetľuje, že kresťanstvo sa nežije v otrockej poslušnosti, ale v slobode.

Čo to znamená? Že nás Božie zákony a kresťanská morálka nezaväzujú, že si môžeme robiť, čo chceme? To iste nie. Kto je otrok? Ten, čo niečo robí nie z vlastnej vôle, ale z prinútenia. Nerobil by, keby nemusel. Takých nasledovníkov Pán Ježiš nechce. Chce nasledovníkov dobrovoľných, slobodných, ale rozhodných.

Pochopiť rovnováhu medzi autoritou a slobodou je veľmi nutné, veď bez slobody nie je kresťanstvo. Morálne predpisy cirkvi, to je súhrn múdrych skúseností minulosti. Kresťan žije v prítomnosti a kráča k budúcnosti. Nestačí mu preto poslušnosť len vonkajšia, len vonkajšia napodobňovanie Krista, ale je treba nasledovať Krista, ísť svojou vlastnou cestou v jeho duchu, v jeho láske. Tu je zdroj tvorivej slobody kresťana. To je to práve nasledovanie.

Hlavná myšlienka evanjelia by sa dala dnešnou rečou vyjadriť asi takto:

Ježiš čaká od ľudí, ktorí chcú ísť za ním, že svoj život budú vo všetkom orientovať podľa neho. Že on im bude viac než všetky ostatné vzťahy a hodnoty, viac než všetkých tradície a zvyky.

Naše väzby na mŕtve veci a živých ľudí, ktoré nám bránia byť celí a plne kresťanmi, sú prehojné, ako pletivo pavučiny.

Príklad nekompromisného nasledovanie Božej vôle sme počuli v evanjeliu. Pán Ježiš sa pevne rozhodol ísť do Jeruzalema, aj keď vedel, čo ho tam čaká,

Kto sa stále obzerá, či ako veriaci nestráca nejaké výhody, ten sa za Ježišovho učeníka jednoducho nehodí. - A ani sa nezdá, že by sa Pán Ježiš za ním obracal s ľútosťou.

Ježišovo radikálne volanie k nasledovanie platí pre všetkých, teda i pre vás, na ktorých Pán Ježiš nehodil plášť svojho kňazstva. Na každého bol hodený plášť povolania: Na manžela, otca, dcéru, strýca. Od každého žiada Ježiš nasledovanie v nekompromisnej vernosti jeho ceste, vernosti až k obetám, - i keď to niekedy zabolí. Ku každej úlohe, ku každej životnej akcii je potreba človeka celého, nerozdeleného, plne oddaného Kristovým zásadám.

Práve po tieto dni boli svätení noví kňazi. Je to po šesťročnej príprave, s veľkou zodpovednosťou. Aj včera, a takmer každú sobotu prijímajú naši farníci sviatosť manželstva. Nezabúdajme, že je to, ako kňazstvo, tiež povolanie a sviatosť!

Pamätáte aký rozruch vyvolalo, keď som žiadal, aby snúbenci chodili na víkendovú prípravu v centrách na to vytvorených. Pozrite si o tom diskusiu na našej www. stránke v rubrike (Ne)opýtali ste sa. Kňazi sa pripravujú šesť rokov, a na manželstvo ani jeden víkend? Veď na vodičský preukaz sa pripravujeme aj niekoľko mesiacov. A manželstvo je veľmi vážna inštitúcia. Je to sviatosť! Som rád, že ste to nielen prijali, ale snúbenci, s ktorými som sa rozprával, hovorili, že im to veľmi veľa dalo a niektorí povedali: Odporúčal by sa to aj našim rodičom.

Nebojme sa nárokov. Na florbal chodí chlapec, ktorému sa venoval otec už predtým, než sme začali hrávať. Preto patril medzi najlepších. Teraz však stagnuje. Povedal som mu: Mal by si na sebe zapracovať, nelepšíš sa. Otec: A nie, bolo to dobré, si dobrý! Nemá voči nemu nároky. Priviedlo ma to k tejto úvahe:

V mojej prvej farnosti som nemal v nedeľu vôbec miništrantov. Za totality totiž robili odpútavacie akcie od kostola a preto chlapci hrali súťažne futbal v nedeľu doobeda.  Začal som s nimi hrávať, získal som si ich, prestali chodiť na zápasy a boli na sv. omši.

Vedúci telovýchovy to vyriešili tak, že ma urobili trénerom a preložili zápasy na poobedie, ako predzápasy dospelých. Čo sa všetkým páčilo. Aj vlk bol sýty aj baran celý. Ako tréner som bol náročný. Cez prázdniny som s nimi trénoval trojfázovo.  Hoci to bola dedinka s výše 900 obyvateľov hrávali sme na turnajoch s Plastikou Nitra, Tatranom Prešov, Baníkom Ostrava, Duklou Banská Bystrica... Keď dorastali postupovali v dorasteneckej súťaži a potom i medzi dospelými. Niektorí kopali aj 1. ligu.

Čo poviete? Nemal by som byť i ako kňaz náročný v duchovných veciach, a rovnako aj vy rodičia?

Žiaľ, ako farár nie som náročný, lebo sa mi stalo toto: Išiel som si niečo vybavovať a spoznala ma matka, ktorej som vlani prijal dcéru na birmovku. Ochotne mi záležitosť vybavila a s vďačnosťou povedala: „Vyšli ste mi v ústrety a zobrali dcéru na birmovku, aj keď nemohla až tak chodiť na prípravu. Musím vám aj ja vyjsť v ústrety.“

Nemal som dobrý pocit. Mal by som asi lepší pocit, keby bola voči mne odmietavá preto, že som jej nezobral dcéru na birmovku. Prečo? Uvedomila by si viac zodpovednosť a určite by to jej aj dcére viac pomohlo.

Posvieťme si na aktuálnu situáciu v príprave kandidátov birmovky. Mali sme obrad vyvolenia k prijatiu sviatosti birmovania. Niektorí si to vysvetlili tak, že už budú birmovaní a tento týždeň na prípravu nedošli. V jednom prípade celá skupina. Dobrovoľne, slobodne sa prihlásili, podpísali podmienky, nespĺňajú ich, nemôžu ísť na birmovku. Pán Ježiš nám dnes povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“

Takže čo poviete? Má kňaz a rodič zľavovať z nárokov?

Dnešné Božie slovo a hlavne Ježiš nám v evanjeliu hovorí, že to nie je správna cesta. Mali by sme byť nároční v prvom rade voči sebe a aj voči tým, za ktorých máme zodpovednosť.

Nasledujeme Ježiša!

Turzovka, 26.6.2016

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.