Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

 

 

 

Uvedenie do bohoslužby:

Niekedy sa zdá, že žijeme v dobe nového sťahovania národov. Prichádzajú utečenci a imigranti z nepokojných a hladových kútov sveta.

Sem-tam sa snažíme ujať sa ich, pomáhať im, ale stále viac narastá medzi ľuďmi nechuť k cudzincom, niekedy až agresívne nepriateľstvo.

Ako sa správať k cudzincom? Už v časoch biblických bola tato otázka aktuálna. Dnešné slovo Božie na ňu odpovedá jednoznačne, jasne.

Najprv pozrime na seba: koľko nelásky, neochoty a sebectva je v mojom správaní aj voči najbližším? 

Uvedenie do čítaní:

  1. 1 Kráľ 8, 41-43

Čítanie zo Starého zákona nás uvádza do časov kráľa Šalamúna. Izraeliti dokončili stavbu svojho chrámu v Jeruzaleme, a kráľ Šalamún ho modlitbou zasvecuje Bohu. Tento múdry kráľ sa modlí nielen na svoj národ, ale myslí i na cudzincov,

  1. Gal 1,1-2.6-10

Po niekoľko nedieľ si teraz budeme čítať z listu svätého Pavla Galatským kresťanom. Apoštol je sklamaný z ich správania. Rozdeľujú sa do rôznych siekt, znepriateľujú sa medzi sebou, miesto aby hľadali jednotu a lásku v Kristovi. Aj nám hovorí do duše.

  1. Lk 7,1-10

Je to zvláštny príbeh, ktorý budeme teraz počúvať v evanjeliu. Hlavnou postavou je v ňom cudzinec, pohanský vojak. Izraeliti ho chvália, ale on skromne hovorí: „Nie som hoden...” - Je niečo z tejto jeho pokory i v nás? 

 

Úžasná osobnosť

Sú slova, ktoré obletia svet a majú ozvenu cez storočia. Taký je napr. výrok Galilea: A predsa sa točí, či Cézarov: Veni, vidi, vici.

Ani si neuvedomujeme, že tieto a všetky podobné výroky vysoko prevyšuje výrok stotníka: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu... Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie!“

Je to vďaka Cirkvi, ktorá ho prebrala, zaradila do sv. omše a preto je nespočetnekrát denne pred sv. prijímaním spomínaný.

Prečo? Lebo ho pochválil sám Ježiš. Domnievam sa, že stotník si zaslúži pochvalu aj od nás pre jeho ľudskosť. Bol pohan, Riman, veliteľ okupačnej armády. Bol však človek hľadajúci, asi preto tolerantný. Dal postaviť synagógu a čo je až šokujúce, pre znalcov tej doby, angažuje sa za uzdravenie sluhu – otroka!

Stotník je pre nás vzorom človeka – ľudskosti. Pán Ježiš ho dáva aj ako príklad viery: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“

Prečo?

Čím sa odlišuje stotníkova viera, ktorú Ježiš tak chváli, od viery židovských starších? Veď sa u Ježiša prihovárali, aby stotníkovi preukázal milosrdenstvo a uzdravil mu sluhu. Evanjelista podotýka, že prosili naliehavo. Museli teda tiež mať dosť veľkú vieru. Ježiš o ich viere mlčí, ale o stotníkovej viere s údivom hovorí, že takú v Izraeli nenašiel.

Rozdiel medzi vierou židovských starších a vierou stotníkovou určite nie je v tom, že by stotník veril v Ježišovu moc uzdravovať „na diaľku“, kým židovskí starší by trvali na jeho bezprostrednej prítomnosti. Sám stotník ich predsa poslal k Ježišovi s prosbou, aby prišiel... Rozdiel musí byť niekde inde. Židovskí starší vo svojich prosbách zdôrazňujú, že stotník si zaslúži, aby mu Ježiš vyhovel. Stotník naopak tvrdí, že nie je hoden, aby Ježiš vošiel do jeho domu. Na rozdiel od židovských starších, ktorí predkladajú Ježišovi prosbu na spôsob obchodného jednania, stotník pochopil, že Boh preukazuje svoju lásku a milosrdenstvo úplne zdarma – nie preto, že by ho bol niekto hoden. Práve preto je jeho viera veľká... (zdroj www.paulinky.cz).

Zdá sa teda, že stotník nebol pochválený za to, že veril, že Ježiš má „diaľkový ovládač“ na choroby, ale prišiel k vzťahu otec – syn. Otec má rád syna aj keď je zlý.

Takže, zdá sa mi, že pohan – vojak predčil členov starozákonného ľudu vo vzťahu k Bohu, ale aj ľudskými kvalitami, či práve pre ne?! Starozákonný ľud nepokračoval v takom vzťahu k Bohu ako ukázal Šalamún v prvom čítaní: Aj keď príde cudzinec... a bude sa modliť na tomto mieste, ty ho vypočuješ...a urobíš všetko, o čo ťa cudzinec bude prosiť. Šalamún si uvedomil, že Boh vypočuje, pomôže aj cudzincovi, ktorý sa vôbec nemôže dovolávať na desiatky, pôst, modlitbu!

Dôležité je ako prežívame vzťah k Bohu. Pavol Hrtús Jurina v knihe Vrchári, ma novelu s názvom: Polnočný krik. Píše: „Bolo to na Vianoce. Nejako sa nám driemalo a tak matka povedala, aby sme šli pokojne spať, že nás zobudí. Zobudil nás nárek. Väčší ako keď otec zlomil nohu a zdochol nám kôň. Matka horekuje: Zaspali sme polnočnú!“

Autor knihy si aj po 50 rokoch na to spomína. Aj táto udalosť vyjadrujúca hlboký vzťah matky ku kostolu, mu pomohla, že v emigrácii v Austrálii (nikdy sa nemohol vrátiť domov) si udržal vieru.

Čo nám môže pomôcť k takémuto hlbšiemu vzťahu? V stredu na Lectio divina sme prišli k tomuto záveru: Opakujeme stotníkove slova a preto by nám mal byť vzorom.  Sv. prijímanie má:

- i v nás budovať ľudí, ktorí si vážia iných (postavil im synagógu)

- angažovať sa za iných (pomáhal otrokovi)

- rásť vo viere (Pán pochváli jeho vieru)

- viesť k skromnosti (odkázal – nie som hoden...)

Pane, nie som hoden... nevyjadruje len nehodnosť, či pokoru, ale hlbokú dôveru v Ježiša, ktorú by bolo dobre si osvojiť.

 Turzovka, 28.5.2016




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.