Jn 1,43-51, 1 Jn 3, 11-21
Keď čítate začiatok Jánovho evanjelia, všetko sa zdá také jednoduché.
Dokonca aj jeho povestný prológ – viac raz čítaný v tomto vianočnom období. Je básnický, vznešený, pekný.
Ten prívlastok „jednoduché“ však viac dávam v súvislosti s tým ako nekomplikované nasledujú budúci apoštoli Pána Ježiša.
Hovorí sa: Dobrý začiatok, dobrý koniec. A začiatok bol skutočne dobrý. Ján Krstiteľ sa dostal do pozornosti ľudu. Už dlho nebolo proroka, časy boli napäté. Všetci pravoverní si hovorili: Takto to už ďalej nemôže ísť, niečo musí prísť. Izrael je pod nadvládou Rimanov. Starozákonný ľud si iste uvedomoval proroctvo patriarcha Jakuba svojmu najstaršiemu synovi:
Neoddiali sa žezlo od Júdu,
ani berla od jeho nôh,
kým nepríde (Ten), ktorému prislúcha (žezlo)
a ku ktorému sa pritúlia národy. (Gn 49,10)
A Júda už nebol pri moci. Herodes bol Idumejec.
Na základe vyššie spomenutého ľud si myslel, že Ján je mesiáš. On však vyznal: „Ja nie som Mesiáš“ a dodal: Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.
Potom: Keď Ján videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.
A Ježiš sa stal známy. Vtedy Ján stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Vidíte, ako jednoducho! A ďalej: Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. Opäť jednoduché!
A dnes počuté? Ježiš sa rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“. A ten išiel za nim. Má to pokračovanie: Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Tu už sú čiastočné komplikácie, veď Natanael hovorí: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Ale Ježiš ho osloví a Natanael je nadšený. Povedal mu: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ . Však ide všetko hladko.
Pokračujme v Jánovom popise udalosti: Nasleduje svadba v Káne, vyčistenie chrámu, stretnutie so senátorom Nikodémom... Tak si predstavujeme, žeby sa mal správať a byť prijímaný Mesiáš. Lenže...
Vyzerá to na Jánov spomienkový optimizmus z mladých pekných časov. A ani Ján nemôže popisovať len pekné veci. Ježiš rozmnoží chleby, chcú ho urobiť kráľom, ale keď hovorí o Eucharistii – že má byť Chlebom života, tak Židia hovoria: Tvrdá je to reč... a už to začína mať rýchly spad iným smerom. Ale to vieme.
V ktorej fáze sa nachádzame my? Ideme za Ježišom nekomplikované a s istotou, alebo sa začíname vyhovárať na „tvrdý život“, či „tvrdé požiadavky evanjelia“? A tak môžeme tápať.
Nezabúdajme, že nielen začiatok, ale i koniec Jánovho evanjelia je jednoduchý, ba radostný.
Turzovka, 5.1.2017