Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

 

 

Význam krstu

Krst je vo vedomí všetkých kresťanských vy­znaní najdôležitejšia a základná udalosť kresťan­ského života. Táto viera je podložená jednoznač­ným svedectvom novozákonných spisov a neprerušenou tradíciou.

Aj Ježiš bol pokrstený. Na jeho veľkosť a veľkosť jeho krstu poukázal zástupom svätý Ján Krstiteľ: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Du­chom Svätým“ (Mk 1, 7 – 8). A prví kresťania boli sku­točne presvedčení, že Ježiš je mocný a jeho krst má veľký význam. Aj dnešná Cirkev chce, aby si ve­riaci uvedomovali vznešenosť krstu, preto často vyzdvihuje charakteristické známky krstu.

1. Kresťanský krst sa odvoláva na Pánov príkaz. „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19).

2. Krst je predovšetkým sviatosťou viery. Jeho osobnými predpokladmi sú vnútorný obrat a viera v Ježiša a jeho evanjelium. Tí, ktorí sa zúčastňujú na slávení krstu, odpovedajú na Ježišovo posolstvo. Odpovedajú na radostnú Ježišovu zvesť o nebeskom Otcovi, o novom ži­vote, o Božom krá­ľovstve, o odpustení hriechov, o večnom živote. Na radostné Ježišovo posol­stvo odpovedajú pri krste svojím „áno“, svojím „verím“.

3. Krst je bránou do nového života a do Božie­ho kráľovstva. Je prvou sviatosťou Nového zá­kona. Kristus ho ustanovil pre všetkých, aby mali večný život, a spolu s evanjeliom ho zveril Cirkvi, keď prikázal apoštolom:

4. Krst je sviatosť, ktorá pokrsteného člove­ka včleňuje do Kristovej Cirkvi a poznačuje ho ne­zmazateľným znakom ako príslušníka Božie­ho ľudu. Táto „krstná pečať uschopňuje a zaväzuje kresťa­nov, aby slúžili Bohu živou účasťou na posvätnej liturgii Cirkvi a vykonávali svoje krstné kňazstvo svedectvom svätého života a činorodej lásky“ (KKC, 1273). Všetci, ktorí krstom prijímajú spásu, utvárajú jedno spolo­čenstvo: Boží ľud, Cirkev. Svätý apoštol Pavol to vyjadruje takto: „Všetci sme boli v jednom Duchu pokrstení v jedno telo“ (1 Kor 12, 13). Krst takto utvára sviatostný zvä­zok jednoty medzi všetkými, ktorí boli pokrstení.

5. Spojenie s Kristom pri včlenení do jeho ta­jomného tela – Cirkvi je také hlboké, že v pri­rodze­nom živote ho možno porovnať s organic­kým spo­jením medzi kmeňom stromu a jeho ratolesťami. Sám Pán Ježiš hovorí: „Ja som vi­nič, vy ste ratolesti“ (Jn 15, 5). Tí, ktorí sú pokrstení, dostávajú podiel na Ježišovom veľkonočnom tajomstve; na tajomstve jeho smrti a zmŕtvychvstania.

6. Krst je novým stvorením, kúpeľom znovu­zrodenia, v ktorom sa človek znova narodí ako syn alebo dcéra ne­beského Otca a vstupuje do vzneše­ného spolo­čenstva s Otcom i Synom i Duchom Svätým. „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“ (2 Kor 5, 17)

7. Krst ako kúpeľ znovuzrodenia obmýva člo­veka od každej škvrny hriechu, tak dedičného ako aj osobného.

Ako fyzické narodenie dáva človeku možnosť žiť prirodzeným životom, tak zasa zrodenie vo svätom krste vovádza človeka do života nad­prirodzeného, do života v Bohu. A ako sa dieťa svojou prirodze­nosťou podobá svojim rodičom, tak krstom získa­vame osobitú podobnosť s Bo­hom, dostávame účasť na Božom živote a prá­vo volať Boha svojím Otcom.

Účasť na Božom živote získaná krstom má hl­boké a tajomné dôsledky. V pokrstenom člo­veku začne prebývať Duch Svätý ako vo svo­jom chráme. „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1 Kor 3, 16), volá svätý Pavol.

Krst má svoju silu z veľkonočného tajom­stva, teda zo smrti a zmŕtvychvstania Pána Je­žiša. V prvotnej Cirkvi sa to naznačovalo tak, že ten, kto bol pokrstený, bol ponorený do vody – ako aj Kristus zo­stúpil do hrobu – a potom obmytý od hrie­chov vstal zo smrti hriechu do nového života – obraz toho, že Kristus vstal z mŕtvych a začal žiť novým životom. Svätý apoštol Pavol hovorí: „Krs­tom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slá­vou, aj my žili novým životom“ (Rim 6, 4).

V krste sa naozaj pripomína a uskutočňuje veľ­konočné tajomstvo, pretože krstom prechá­dzajú ľudia zo smrti hriechu do života milosti. Preto aj jeho vysluhovanie má žiariť veľko­nočnou rados­ťou.

Tento prechod zo smrti hriechu do života milosti má sa javiť v každodennom živote kres­ťana. Po­krstený má premáhať hriech až do dňa, keď sa napokon aj svojím osláveným telom stane dokonale podobným oslávenému Kristovi.

Krst je prvou sviatosťou, ktorou sa človek zasvä­cuje Kristovi. Ku krstu sa viažu ďalšie dve sviatosti: sviatosť birmovania, ktorou sa toto zasvätenie upevňuje a sviatosť lásky – Eucharistia, ktorou sa zasvätenie spečaťuje. Tieto tri sviatosti, ktorými sa človek zasväcu­je Kristovi, sa volajú základné (ini­ciačné) sviatosti.

 





Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.