Sk 2, 36-41, Jn 20, 11-18

Jánovo evanjelium takmer vždy hovorí o dynamickom pohybe okolo Ježiša.

Pri kríži však stali Mária, Ján a ženy. Aj tuná stojí Mária pri hrobe. Vyjadruje to bezmocnosť. Ona aj učeníci zatiaľ vedia iba o prázdnom hrobe, ale nie o udalosti zmŕtvychvstania. Veď aj učeníkom povedala: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ (20,2). Hoci Peter a milovaný učeník medzitým zistili čosi viac, Mária stále stojí vonku pri hrobe: neverí, alebo nerozumie, čo sa mohlo stať.

Anjeli neoznamujú Márii veľkú správu, že Ježiš vstal z mŕtvych. Iba reagujú na to, že hľadá Ježiša. V rozprávaní synoptických evanjelií anjeli reagujú na fakt, že ženy Ježiša hľadajú a zároveň aj ako prvé ohlásia jeho zmŕtvychvstanie. Evanjelista Ján opisuje, že sám Ježiš sa zjaví Márií a dá sa spoznať.

Mária sa stále nachádzala v stave nevedomosti a neviery. Ale je už viac zaangažovaná v danej situácií: Ježiš je pre ňu jej Pán – je dôležitý pre ňu a hľadá ho kvôli sebe.

Mária sa odvracia od anjelov, uvedomuje si prítomnosť kohosi ďalšieho v blízkosti. Je to Ježiš, ale ona ho nespozná. Opäť je zdôraznená jej neschopnosť veriť: nespozná – neuverí v Ježiša ani pri pohľade na neho.

Mária sa veľmi podobá na ostatných, ktorým sa Ježiš zjavuje: dvojica učeníkov na ceste do Emauz ho tiež nespozná: „ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali“ (Lk 24,16) a nespoznajú ho ani učeníci loviaci ryby: „Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš“ (Jn 21,4).

Ježiš zjavuje čosi viac, ako len svoju fyzickú podobu – veď tú by museli všetci veľmi dobre poznať po toľkom čase strávenom s ním. Prečo ho nespoznávajú ani jeho najbližší? Vysvetlenie môže ponúkať dlhší záver Markovho evanjelia, kde sa Ježiš zjavuje „v inej podobe“: „Potom sa „v inej podobe“ zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek“ (Mk 16,12).

Spoločným prvkom týchto všetkých rozprávaní je fakt, že to, čo ľudia vidia fyzickými očami nie je to, čo chce Ježiš o sebe zjaviť. Pravda o jeho zmŕtvychvstaní a oslávenej existencii sa nedá „vidieť“ – pochopiť ľudskou snahou. Až keď im budú „otvorené oči“ (používa sa tu teologický trpný rod tzv. passivum divinum na vyjadrenie Božej aktivity) Ježiša spoznajú: „Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho“ (Lk 24,31). Až keď Boh zasiahne, možno Ježiša „spoznať“ – spoznať to, čo on chce zjaviť, spoznať pravdu o jeho zmŕtvychvstaní.

A presne v tom momente sa stráca možnosť fyzického kontaktu, takže im zmizne z očí. Aj Mária Magdaléna pri hrobe „spoznáva“ Ježiša, až keď ju on osloví a dá sa jej spoznať (v. 16). A presne v tom momente Ježiš ukončuje fyzický kontakt a vzďaľuje sa. Ježiša po zmŕtvychvstaní možno poznať iba ako výsledok Božieho zjavenia a fyzický kontakt sa prerušuje.

Turzovka, Dom sv. Jozef, 22.4.2025

Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/169-velkonocny-utorok

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/696-velkonocny-utorok-2

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1279-velkonocny-utorok-3

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1684-velkonocny-utorok-4

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2119-velkonocny-utorok-19

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2511-velkonocny-utorok-20

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2943-velkonocny-utorok-21

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3416-velkonocny-utorok-22

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3880-velkonocny-utorok-23

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4338-velkonocny-utorok-24