Iz 49, 8-15, Jn 5, 17-30
Ťažko vieme pochopiť človeka s ktorým žijeme roky a myslíme si o ňom, že ho dobre poznáme.
Omnoho ťažšie pochopíme Ježiša. Nielen preto, že nás od neho delí 2000 ročný časový úsek. Ťažšie ho je pochopiť pre vzťahy medzi jeho dvoma prirodzenosťami – božskou a ľudskou.
Prioritou jeho života bola vôľa jeho Otca, ktorú videl v tom, že je poslaný, aby spasil svet.
Nemôžme sa preto čudovať Židom, že ho nechápali, keď im Ježiš povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem“. Samozrejme, nemali reagovať tak ako popisuje evanjelista Ján: Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.
Dôležitejšie je ako my chápeme Pána Ježiša. Pomeditujme preto nad týmito Ježišovými vyjadreniami:
„Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“
Veru veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca.
Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn.
Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“
Bolo to úplné stotožnenie sa s vôľou Božou. Preto Ježišov život, aj ako človeka, bol veľký a obdivuhodný. Jednota Otca a Ježiša bola taká, že dielo jedného je dielom druhého.
Odnesme si aspoň toto: Modlitbou si vyprosujme, „buď vôľa tvoja ako v nebi, tak aj na zemi“. Náš tichý čas v modlitbe nech je naším želaním, aby sa stala jeho vôľa a aby sa láska stala cez nás viditeľnou na zemi.
Ježiš mi dôveruje natoľko, že ma volá do rovnakej blízkosti s Otcom, ako bol on. Pripomína mi, že čokoľvek robím, robím s ním a že to čo robím iným, robím jemu.
Turzovka, 13.3.2024
Úvahy nad dnešnými čítaniami nájdete aj na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/735-streda-po-4-postnej-nedeli