Sk 4, 32-37, Jn 3, 7b-15
Keď niekto nepozná príbeh o Ježišovi a pozrie sa na kríž, vidí na ňom človeka zdrveného utrpením.
Keď sa niekto pozrie na kríž z pohľadu viery, vidí na kríži tiež zdrveného človeka - Ježiša a pozerá na neho ešte s väčším súcitom, lebo vidí jeho nevinnosť.
Pohľad viery ide ďalej. Muž na ňom je kráľ a kríž je trón. Už to nie je hanba. Pozeráme sa na lásku; skutočne láska, ktorá trpela. Spásonosná sila kríža nie je v utrpení, ktoré tam Ježiša priviedlo, ale v jeho láskou. Vidíme jeho dobrovoľnú obetu, ktorú vyjadril sám Ježiš: A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.
Hľadíme na kríž v modlitbe a ďakujeme za lásku, ďakujeme Bohu, ďakujeme za vzkriesený život.
Ten, ku ktorému sa modlíme a s ktorým sa modlíme, je Boží Syn, Ten, ktorý prišiel z neba a vrátil sa do neba. Modlitba je náš čas, ktorý nás privádza do priestoru večnej lásky. Dostávame novú silu, ktorá nevzniká vlastným úsilím, ale Božou láskou a mocou.
Potom sa môžeme znova narodiť, čo Nikodém nechápal. Ježiš žiada veľkú zmenu v mojom živote – nové narodenie – v novom spôsobe videnia vecí. Chceme byť pripravený odpovedať s láskou na výzvy života.
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 14.4.2026
Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť na:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1716-sv-atanaz-4