Sk 13, 26-33 , Jn 14, 1-6
Dnešný úryvok (14, 1-12) je začiatkom druhej časti „reči“ ktorú pred tým ohraničuje odchod Judáša od spoločného stola do tmy noci (13, 30) a predpoveď Petrovi o jeho zapretí (13, 36-38).
Už v tomto rozhovore sa načína téma „odchodu“ (14, 1-14). Výrok „Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“ (13, 33) vyruší učeníkov a Peter sa ako zástupca pýta „Pane, kam ideš?“ (13, 36)
Na strach a nechápavosť, ktoré začínajú prenikať do vnútra učeníkov, odpovedá Ježiš povzbudivo: „Nech sa vám srdce nevzrušuje!“ (14, 1), čo zopakuje ešte vo v. 27. Použité sloveso ταράσσω má význam: robiť drsným, hrmotne zrážať, miasť, privádzať do pochybností, znepokojovať, búriť, zúrivo konať, podnecovať (vznik), plašiť, hovoriť niečo desivé. Môžeme povedať, že v danom kontexte má značne negatívne podfarbenie. Mnohí exegéti ho považujú ako vyjadrenie „strachu z kríža“.
Ježišova pokračujúca útecha má eschatologický nádych. Hovorí o „dome svojho Otca“, kde, je „mnoho príbytkov“ (v. 2.). Tam chce svojim učeníkom po svojom odchode pripraviť miesto, aby ich tam po svojom návrate priviedol.
Cítiť, že „miesto“ nie je dôležité svojou lokalitou ale prítomnosťou Otca a Syna. Ježiš tak vedie poslucháčov k tomu, aby sa pýtali na dôležitejšiu otázku. Podstatnejšie ako pýtať sa „kde?“ je „ako?, kadiaľ?“. Na priamu „provokáciu“ „A cestu, kam idem, poznáte.“ (v. 4.) reaguje Tomáš. („Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ v. 5.)
Nasleduje jeden z najznámejších Ježišových výrokov v typicky jánovskej forme „Ja som… „. „Ja som cesta, pravda a život.“ (v. 6) Zaujímavá je tu exegéza de la Potteria, podľa ktorej je tu spojka „a“ [gr. καὶ] použitá v epexegetickom (dovysvetľujúcom) zmysle. Takto by sa dala veta preložiť ako: „Ja som cesta, ktorá je pravda a život.“ Dostať sa k Otcovi sa dá cez pravdu, ktorú prišiel zjaviť Syn a život, ktorý ponúka Kristus. Týmto životom sa zároveň myslí Ježišov vlastný život. Ježiš sa tak predstavuje ako jediná pravá možnosť cesty do domu Otca.
Aj toto odhalenie však naráža na nepochopenie a slabú vieru učeníkov. Filipova požiadavka, aby im Majster ukázal Otca, „núti“ Ježiša k priamej odpovedi „Kto vidí mňa, vidí Otca. [..] Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne.“ (v. 9. 11.)
Zasadenie úryvkov do čítaní vo veľkonočnom období ukazuje na učeníkov „poveľkonočného obdobia“ a teda aj na nás. Hoci sme poznali pravdu, predsa nie sme ušetrení strachu z Ježišovej cesty kríža. Kristus nás tak, ako aj vtedy, uisťuje, že niet inej cesty, akou prešiel on sám. Zároveň nás však chce utešiť, že na konci tejto jedine možnej cesty je vzkriesenie a príbytky, kde bude on a Otec. Dalo by sa však doplniť, že to spoločné prebývanie Otca a Syna v nás (porov. Jn 14, 23) môžeme vďaka veľkonočným milostiam a spoločenstvu Cirkvi, uprostred ktorého sa Ježiš nachádza, zakúšať už teraz.
Prameň - Lukáš Durkaj
Úvahu môžete nájsť i na: