Sk 5, 17-26, Jn 3, 16-21
Svet je chorý.
Svet je prehnitý. Svet je stratený. To je diagnostika sveta, ktorú počujeme často a o ktorej možno aj niekedy hovoríme. Dá sa s tým súhlasiť. Jedná (menšia) časť sa prejedá a druhá (väčšia) hladuje a mnohí umierajú od hladu. My si žijeme v mieri a nepomáhame tým, ktorí sú dennodenne bombardovaní a žijú v strese a zastávame sa agresorov.
Napriek tomu nám Ježiš dnes hovorí: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
Navzdor tomu, že svet je takýto, bolestne zlý, Boh ho miluje a dokonca neodsudzuje. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
Svet, ktorý Boh tak miloval a miluje, nie je ideálny svet, svet, v ktorom žiari viera a bratská láska, ale svet, ktorý neprijal Slovo (Jn 1, 10), ktorý nenávidí Ježiša (Jn 7, 7), ktorý nemôže prijať Ducha pravdy, lebo ho nevidí (Jn 14, 17), ktorý sa bude radovať z Kristovej smrti (Jn 16, 20). Ak Boh miluje svet, nie je to preto, že je svet milovania hodný, ale preto, že sa ho osobne rozhodol milovať. Je to osobné rozhodnutie.
A kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. Taký sa sám odsudzuje žiť v takej biede ako badáme okolo seba.
A tomuto svetu dáva Boh na znak lásky svojho Syna. Ježiš nielen hovorí, že Boh poslal svojho Syna, ale že mu ho stále dáva v Eucharistii, Božom slove, v Duchu Svätom. Tento dar je jednostranný, bezpodmienečný. Jeho jedinou motiváciou je láska. Syn je daný, aby bol človek ľudskejší, naplnil svoje osobné povolanie, bol zdrojom dobrého života pre seba i pre iných.
Ako vstupujeme do tejto božskej dynamiky? Ako sa pozeráme na tento svet? Milujeme tento svet tak, ako ho miloval Kristus? Aký dar môžeme dať tomuto svetu zadarmo? Čo dávame svojmu okoliu?
Turzovka, 10.4.2024
Úvahu nad dnešnými čítaniami nájdete aj na: