Uvedenie do bohoslužby (na vigíliu):
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, ktorú začíname sláviť dnešnou vigílnou sv. omšou, vedie našu myseľ do priestoru, ktorý je pre nás nepredstaviteľný. Pán Ježiš zobral Pannu Máriu k sebe aby tým naznačil, že aj nám tam pripravuje miesto. My sme zatiaľ tu. Zhromaždili sme sa, aby sme sa povzbudili v nádeji na krásnu budúcnosť, ktorá je pre nás pripravená ak budeme dobre prežívať súčasnosť.
Uvedenie do čítaní:
- čítanie, 1 Krn 15, 3-4. 15-16; 16, 1-2
Starozákonnú archu si uctievali, lebo v nej uchovávali znaky Božej prítomnosti. Ak si zaslúžila úctu archa, omnoho viac Panna Mária, lebo ona nosila Božieho Syna Ježiša Krista.
- čítanie. 1 Kor 15, 54-57
Na Panne Márii sa najdokonalejšie a prednostne splnili slova svätého Pavla, ktoré si vypočujeme.
- evanjelium, Lk 11, 27-28
Panna Mária nie je nanebovzatá len preto, že bola Matkou Pána Ježiša, ale hlavne preto, že plnila vôľu Nebeského Otca.
TO NAJKRAJŠIE, ČO SOM VYMYSLEL
Básnici niekedy vyjadrujú to, čo je ťažko ináč vyjadriť. A práve v tvorbe o Nanebovzatej majú široké pole pôsobnosti. Veď ako popísať jej slávu, jej situáciu, jej pocity...
Pred 16. storočiami napísal Gregor Nyssenský verše, ktoré zobrazujú krásu Panny Márie:
"Jemne krásna. Žije v ústraní.
Plachosťou i nehou podobá sa lani.
Nenápadná, skromne správa sa.
Vďačne prijíma vše, čo deň jej prinesie.
Starosti o nasledujúce chvíle nesie.
Je voľna. Ľahko len dotýka sa zeme.
Bohatstvo duše z očí sa jej díva.
Bohu vďaku a lásku bytosťou svojou spieva."
I napriek mnohým storočiam a amatérskemu prekladu sú tieto verše dodnes svedectvom o nežnej láske kresťanov prvých storočí k Panne Márii, o tom akou ľúbeznou si ju predstavovali.
A keď už som načal tému o Márii očami básnika, - i český básnik našej generácie ju pred sviatkom Nanebovzatie oslovuje takto:
„Proti príťažlivosti zemskej do výšok volíš pád."
A do tretice si k dnešnej sviatočnej meditácii sprítomnime verše francúzskeho básnika Michela Quoista. Je to najpôvabnejšie kázanie k sviatku Nanebovzatie Panny Márie, čo poznám:
"To najkrajšie, čo som vymyslel, hovorí Ježíš, je moja Matka.
Chýbala mi matka, a tak som si ju stvoril.
Stvoril som si matku prv, než ona utvorila mňa. Bolo to tak istejšie.
Teraz som skutočne človek, ako všetci ľudia.
Nemám vám čo závidieť, veď i ja mám matku. Skutočnú.
To mi chýbalo.
Moja Matka sa menuje Mária.
Jej duša je čistá a plná milosti.
V jej tele sídli taký jas, že na zemi som sa na ňu nemohol vynadívať, napočúvať ju, neobdivovať.
Krásna je moja Matka.
Tak krásna, že i keď som opustil nádheru nebies, u nej som sa cítil dobre, u nej som bol doma.
Viem, - veď som Boží Syn, - čo je to byť nesený anjelmi,
ale matkinmu náručiu sa to nevyrovná, verte mi.
Od chvíle, čo som znovu vystúpil k Otcovi, chýbala mi.
A ja som chýbal jej.
Preto prišla za mnou. S celou svojou dušou. S celým svojim telom.
Nemohol som inak. Muselo to tak byť. Bolo to tak správne.
Prsty, ktoré sa dotýkali Syna Božieho, nemohli znehybnieť.
Oči, ktoré hľadeli na Syna Božieho, nemohli zmeravieť.
Pery, ktoré ma bozkávali, nemohli vychladnúť.
A navyše, urobil som to i pre vás, ľudí, svojich bratov.
Aby ste mali tiež matku v nebesách. Skutočnú.
S telom i dušou. Moju matku.
Ona je so mnou od okamžiku svojej smrti.
Využívajte toho teda, ľudskí bratia!
V nebesách máte Matku, ktorá vás sleduje svojimi očami.
V nebesách máte matku, ktorý vás miluje plným srdcom.
Malo by vám napadnúť, že ja svojej matke nemôžem nič odmietnuť.
Je to moja matka. S telom i s dušou.
Jeden s druhým sme naveky spolu. Matka a Syn.
Naveky: Matka a Syn."
Pokúsme sa zachovať si niektorý z tých obrazov, niektorú z tých myšlienok v mysli. Ak áno, neprišli ste sem dnes nadarmo. Ak áno, náš život zbohatne vedomím nežnej lásky našej nebeskej matky Márie.
Náš život sa vďaka tomuto poznaniu stane radostnejším, bezpečnejším, ľudskejším.
Turzovka, 14.8.2024
Pozrite tiež: