Sk 7, 51 – 8, 1a, Jn 6, 30-35
Zástup, ktorý nasleduje Ježiša chce chlieb.
Bol to zástup, ktorý videl, ako Ježiš rozmnožil päť chlebov a dve ryby a nakŕmil nimi viac ako 5000 ľudí. Stále chce chlieb a prosí Ježiša, aby urobil zázrak. Jeho túžbou je, aby Ježiš rozmnožil chleby.
Vyjadruje to provokatívna otázka: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“
Potreba davu je legitímna, rovnako ako aj naše prirodzené potreby sú legitímne. Potrebujeme jedlo, oblečenie, prístrešie na slušný život, a preto musíme každý deň tvrdo pracovať a prosiť o Božiu milosť a starostlivosť. Je treba spojiť prácu s dôverou v Boha. Nielen čakať na zázrak, alebo aby sa niekto o nás staral.
Toto hľadanie chleba nás však nesmie odvrátiť od pravého chleba života, od Ježiša, ktorý jediný môže uspokojiť skutočnú potrebu nášho bytia, našej duše. Preto nám Ježiš dáva silné vyhlásenie: Ja som chlieb života. Ježiš plne nasycuje našu dušu a telo.
Môžeme si totiž všimnúť, že všetky veci, za ktoré v živote bojujeme, nám zvyčajne prinášajú krátkodobé potešenie, radosť. Niekedy máme dokonca všetko, čo chceme, alebo aspoň veľa a napriek tomu nie sme šťastní. Je to preto, lebo ako naše telo potrebuje jedlo, tak naša duša potrebuje Boha, Ježiša Krista, živý chlieb.
Ježiš nám hovorí, že v ňom nie je smäd, žiaden hlad, pretože tým, že nasýti našu dušu, uspokojuje aj naše telo, a pretože aj v tých najhorších podmienkach je naša duša v pokoji, zostávame v nádeji a radosti. A duša v radosti dáva zdravie telu, srdcu.
Uvažujme:
Aké miesto má modlitba, meditácia nad Božím slovom, v našom živote? Čo robíme, aby sme sa priblížili k Ježišovi, aby mal najdôležitejšie miesto v našom živote?
Bez Ježiša je všetko, čo robíme, ako jedlo bez soli, nevýrazné a bez chuti. Nech dáva našim životom chuť, zmysel.
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 21.4.2026
Pozrite tiež: