1 Kr 2, 1-4. 10-12, Mk 6, 7-13

Dnešné evanjelium bolo napísané už v druhej generácii a pre nasledujúce generácie kresťanov.

Nad jeho odkazom uvažujme v týchto heslách:

Ježiš zvolal Dvanástich:

Toto je prvé kritérium. Ježiš je ten, kto volá. Vyberá si. Od samého začiatku je jasné, že sa neriadi „svetskými“ kritériami. Ak by to tak bolo, tí, ktorých si vybral, by medzi nimi nikdy neboli. Menuje ľudí nie kvôli organizačným schopnostiam, rečníckym talentom, inteligencii alebo erudícii. „Boh si vyvolil to, čo je v očiach sveta hlúpe,“ píše apoštol Pavol. Toto sú ľudia, ktorých volá a posiela Ježiš, nazývajúc ich apoštolmi (– poslanými).

Začal ich posielať po dvoch:

Keby išli sami, pravdepodobne by sa dostali do viac miest. Stretli by viac ľudí, ktorým by mohli povedať o Ježišovi. Ježiš ich však posiela po dvoch. To znamená, že posiela maličké spoločenstvo, v ktorom je prítomný on sám – „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“. 

Pri evanjelizovaní je svedectvo života často dôležitejšie ako slová. Svedectvo lásky, odpustenia, zmierenia, prekonávania sporov. Na to slúži „spoločenstvo dvoch“. Aby tí, ktorí kážu, boli dôveryhodní.

Dal im moc

Moc v Cirkvi - Téma väčšia ako mohutná rieka! Často je príčinou škandálov a pohoršení. Niekedy prejav ľudskej uzurpácie. Túžba napodobniť štýl moci, ktorý prevláda vo svete. „Viete, že tí, ktorí vládnu nad národmi, vládnu silou a tí veľkí dávajú pocítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude." Apoštoli nedosali majetky, dostávajú účasť na Ježišovej božskej autorite. Ježiš povedal: „Neprišiel som dať sa obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých“. Vďaka tejto moci majú učeníci oslobodiť ľudí od zla a priniesť im uzdravenie.

Prikázal im, aby si nebrali na cestu nič:

Prekvapivé. Ježiš zakazuje učeníkom brať to, čo sa zdá byť potrebné na splnenie akejkoľvek dôležitej úlohy. Okrem oblečenia si môžu zobrať len sandále a vychádzkovú palicu. To je znak toho, že musia byť k dispozícii, vždy pripravení ísť. Bez zbytočných záťaží. Žiadne zásoby jedla. Bez peňazí. Aj bez tašky, do ktorej by si dali to, čo dostanú od iných. Ich jedinou „bezpečnosťou“ – akoby v rozpore s ľudskými kalkuláciami – je dôvera v toho, ktorý ich vedie v tomto poslaní.

Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam

Inými slovami: nehľadajte pohodlie. Nehľadaj, kde to môže byť lepšie, prosperujúcejšie. Nechoďte z domu do domu. Zdieľajte s ľuďmi, ku ktorým ste prišli, aby ste videli ich spôsob života. Ježiš nedáva svojim učeníkom záruku, že budú všade vítaní a že o ňom budú môcť bez problémov rozprávať. Keď ich však odmietnu, môžu len „striasť prach z nôh“. Nemajú právo odsudzovať alebo obviňovať. Súd patrí iba Bohu.

Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie

Toto je podstata poslania učeníkov, poslania Cirkvi. Ísť a hlásať znamená neuzatvárať sa do svojich vlastných obáv z „nepriateľského“ sveta. Nestrácať dôveru. Nenechať sa zotročiť vlastnými posadnutosťami. „Volanie k obráteniu“ znamená ohlasovanie Zmŕtvychvstalého Krista, ktorý je dobrou zvesťou.

Káž Slovo, ktoré uzdravuje a oslobodzuje. Prináša silu a radosť. Hlásajte evanjelium a buďte dôveryhodní. Vďaka láske.

Turzovka, 1.2.2024

Viď aj:

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/603-stvrtok-4-tyzdna

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1600-stvrtok-4-tyzdna-2

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2023-stvrtok-4-tyzdna-19

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2876-stvrtok-4-tyzdna-21