2 Sam 18, 9-10. 14b. 24-25a. 30 – 19, 3, Mk 5, 21-43

V dnešnom evanjeliu svätý Marek uvádza dve zázračné uzdravenia, ktoré zdôrazňujú Ježišovo milosrdenstvo a nežnosť voči ženám.

Prvou z vyliečených bola žena trpiaca stratou krvi. Dvanásťročné obdobie choroby bolo mimoriadne ťažké. Krvácanie bolo trápnou chorobou. Navyše ju to podľa Zákona natrvalo rituálne znečistilo. Táto žena už prešla nekonečne dlhú cestu. Precestovala celý Izrael, videla „zvnútra“ všetky lekárske praktiky, veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Tejto žene a jej dráme dobre rozumieme. Keď nám (alebo nám blízkym) hrozí choroba, najmä smrteľná, sme ochotní urobiť čokoľvek, aby sme opäť získali zdravie.

Keď sa všetky liečby ukázali ako neúčinné, keď zlyhal zdravý rozum a vlastné sily, keď zlyhali iné, žena trpiaca krvácaním stále neprestáva bojovať. Urobí najdôležitejšie rozhodnutie svojho života – dôveruje Ježišovi. . Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“

Verí, že sila uzdravenia spočíva v dotyku. Chce sa aspoň dotknúť Ježišovho plášťa. Je si vedomá toho, že kontakt s ním zmení jej život.

Bol to nepochybne „magický dotyk“, a hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená.

Zdá sa, že viera ženy bola zmiešaná s poverami, ako sa to v našich životoch často stáva. Naša viera nie je vždy „čistá“, ale obsahuje prímes našich vlastných presvedčení a povier. K Bohu sa správame čiastočne magicky. Evanjelista Marek však zdôrazňuje, že Učiteľovi vyhovuje aj jednoduchá viera, nezrelá, zmiešaná s prvkom poverčivosti (A. Pronzato). Aj takáto viera, oveľa menšia ako horčičné zrnko, stačí na to, aby Ježiš urobil zázrak a ukázal ženu ako príklad ostatným.

Boh niekedy dopustí „dvanásťročné krvácanie“, dovolí vám „vykrvácať“. Chce, aby sme sa sami presvedčili, že naša sila, šikovnosť a peniaze nie vždy pomôžu. V živote sú situácie a skúsenosti, ktoré môže zmeniť a vyliečiť iba on sám. Čím skôr to pochopíme, tým menej času budeme trpieť.

Druhá žena (ešte dievča) je Jairusova dcéra. Tentoraz k zázraku prispeje viera jej otca. S blížiacou sa smrťou jeho dcéry už nemôže nič robiť. Situácia je beznádejná. Ani on však nestráca nádej. Zdá sa, že jedinou záchranou je zázrak. Predstavený synagógy prichádza v ústrety Ježišovi, padá mu k nohám a vrúcne prosí o pomoc. Týmto postojom vyjadruje uznanie Ježišovej autority; vyjadruje aj vlastnú bezmocnosť a vieru v liečivú silu Majstra.

Ježiš podávaním svojej ruky chorému dievčaťu dáva časť svojej moci, ktorá premáha smrť a vedie k životu. Svätý Marek tu používa slová, ktoré neskôr použije aj na opis Ježišovho zmŕtvychvstania: „egeire“ – povstať a „aneste“ – povstal, prebudil sa. 

Dievča sa zobudí, pretože ju Ježiš chytí za ruku a prihovorí sa jej. Prostredníctvom Ježišových slov sa k nej dostáva uzdravujúca Božia moc. V Ježišovi sa stretáva s Bohom, ktorý v nej prebúdza silu, ktorá jej bola daná od narodenia. Vďaka tejto sile dokáže vstať a pomôcť si (A. Grün).

Aká je história môjho „krvácania“? Ako prežívam čas choroby? Môžem sa s vierou obrátiť na Boha vo chvíľach bezmocnosti? Zažil som už „dotyk Ježiša“? Zaobchádzam s Bohom príliš magicky?

Turzovka – Dom sv. Jozefa, 30.1.2024

Pozrite tiež:

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1598-utorok-4-tyzdna

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3320-utorok-4-tyzdna-22

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3789-utorok-4-tyzdna-23