Gn 18,1-10a, Kol 1,24-28, Lk 10,38-42
Zdravotne postihnutí ponúkajú pred sviatkami farským úradom pozdravy, ktoré vytvorili, aby im pomohli pri distribúcii.
Od hluchonemých boli sa názvom: Pozdrav z večného ticha. Vyjadruje problém komunikácie, ktorý majú hluchonemí. Problém komunikácie je aj u zdravých. Paradoxne v čase, keď sú veľké možnosti prostredníctvom mobilov a sociálnych sieti.
Dnešný človek má v prvom rade ťažkosti komunikovať s Bohom. Aj dnešným evanjeliom načrtnutý problém Marty a Márie, nie je problém práce a modlitby, ale komunikácie s Bohom a ľuďmi.
Problém s komunikáciou:
Marta si to mala vydiskutovať s Máriou. Žiarlila na Máriu. Dokonca zatiahla do sporu hosťa - Ježiša a netaktne ho požiadala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“
V tomto spore sa nedá totiž vybrať čo je správnejšie - či modlitba, či práca.
Modlitba
Zjednodušene - oslovujeme Boha, prejavujeme mu ňou lásku, ďakujeme mu, vyprosujeme iným a sebe pomoc...
Práca
Je to aj služba, ktorú od nás čaká Pán Ježiš. Sám hovorí: „Čo ste urobili jednému z týchto najmenších mne ste urobili...“ Lásku k Bohu prejavujeme láskou k blížnemu a to je práca, činnosť.
Milovať Boha znamená milovať človeka.
Minulú nedeľu sme mali podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi a videli sme, že kňaz ani levita nesplnili Ježišovu požiadavku lásky návštevou chrámu.
Ako teda vybrať lepší podiel?
Asi je potrebné komunikovať s Bohom. Nie je to ešte väčší problém ako komunikácia s ľuďmi? Iste! Ak máme problémy s ľuďmi omnoho viac s Bohom. Je to vzájomne prepojené.
Žalm 115, 5 sarkasticky hovorí: Majú ústa a nehovoria, uši a nepočujú. Žalmista hovorí o modlách. Nedá sa to povedať o našom Bohu? Ak áno, nie je to pravý Boh. S ním sa dá komunikovať. Ako?
Vieme, že v Biblii Boh hovorí k človekovi.
List Hebrejom. „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh ústami prorokov. Teraz v poslednom čase prehovoril k nám ústami svojho Syna.“ - Boh je tu medzi nami ako jeden z nás. A Ježišove slova a postoje máme zachytené vo Svätom Písme.
A nezabúdajme, že Ježiš ostáva v Cirkvi. Máme Učiteľský úrad Cirkvi, ktorý Sväté Písmo vysvetľuje!
Boh hovorí k nám tiež cez svedomie. O tom inokedy.
Potreba komunikovať aj s človekom:
Už sme spomenuli ako málo komunikácie je medzi nami. Je to otázka vzťahu. Každý ako keby viedol monológ. Človek pozerá televíziu, hudbu, sleduje internet, počúva, ale neodpovedá. Je to vždy iba jednostranné. Chýba vzťah. Tak je to žiaľ teraz už od detstva.
Porovnajme si cestovanie v minulosti a dnes. V električkách vo vlaku bol sprievodca – ten často žartoval, viedol dialóg. Ľudia debatovali, poznali sa... Teraz si lístky kupujeme cez automat, mobil. Cestou máme slúchadla na ušiach, pozeráme do mobilov. Badáme, že deti sedia vonku a pozerajú do mobilov.
Čo potrebujeme, aby sme našli Boha?
Povieme si to príbehom:
Už na strednej škole sa odklonil od Boha. Prestal chodiť k sviatostiam, potom aj na sv. omše. Nebol výslovne proti Cirkvi, ale tešil sa keď proti nej niečo počul. Po štyridsiatke bo vyslovený ateista. Kolega bol praktizujúci katolík, ktorý sa vedel postaviť za veci viery. Nehovorili o tom, lebo skončili „v repe“. Pred päťdesiatkou ochorel. Veriaci kolega prišiel za nim do nemocnice a doniesol mu nejakú knihu. Neutrálnu. On – požiadal aj náboženskú. Po čase vyhľadal kňaza.
Ako prišiel k viere – „v tichu“, odpovedal. Koľko však blúdil, koľko rokov stratil! Musela prísť choroba, aby našiel Boha?
Pre nás by malo byť pre nás samozrejme nájsť si čas a sadnúť si k nohám P. Ježiša a počúvať. On nás pošle tam, kde sme potrební.
Inšpirácia: Špidlík: Ve službě slova C s. 120 J. Jurko: Skrze Krista C-2 s. 55
Makov, 20.7.2025
Pozrite tiež: