Am 7,12-15, Ef 1.3-14, Mk 6,7-13
Človek je tvor učiaci sa.
Potrebuje sa učiť. V živočíšnej ríši je to viac-menej pudové a inštinktívne. Hoci aj tam si u niektorých druhoch odovzdávajú potrebné skúsenosti. Napríklad veľké sťahovanie kopytníkov v Afrike je od toho závislé. Ak to chýba, domáce mačky sa potom boja myši.
Preto nás neprekvapuje, že apoštoli museli prejsť určitou formáciou. Tá spočívala v sledovaní Ježišových slov a skutkov, v prehlbovaní svojej viery v Ježišovo mesiášske poslanie. Až potom dostali apoštoli, ako budúci pokračovatelia v Ježišovom diele, poverenie.
Obsahom ich ohlasovania malo byť podľa slov evanjelia hlásanie pokánia a prirodzene aj dôvod prečo majú robiť pokánie. Tým dôvodom bol príchod Božieho kráľovstva v Ježišovi, teda príchod Mesiáša, na ktorého Židia dlhé stáročia čakali. Obsah tohto ohlasovania je stručne vyjadrený už na začiatku Markovho evanjelia, v Mk 1,15: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“.
V opise ich poslania sa v detailoch líšia všetky 3 synoptické evanjeliá, napr. u Marka smú učeníci mať palicu, ale u Matúša a Lukáša im Ježiš pútnickú palicu zakazuje (Mt 10,10; Lk 9,3). U Matúša Ježiš apoštolom dokonca zakazuje obuť si topánky, resp. obuv (aj keď ide asi len o zákaz vziať si náhradnú obuv), u Marka Ježiš dovoľuje apoštolom obuť si aspoň sandále.
Tieto rozdiely nám ukazujú, že tieto inštrukcie musíme chápať do istej miery ako akýsi druh podobenstva, v ktorom nesmieme jednotlivé obrazy brať doslova, lebo to by sme museli pripustiť, že si evanjeliá protirečia. Preto je potrebné zachytiť ich hlbší (alegorický), to je podstatný zmysel.
Podstatným zmyslom zákazov a príkazov týkajúcich sa vybavenia apoštolov na ich cestách je to, že sa pri ohlasovaní evanjelia nemajú spoliehať v prvom rade na ľudské prostriedky, ale na Boha.
Ohlasovanie evanjelia nie je „súkromné podnikanie“, nie je to vnútorná svetská činnosť, je to Božia činnosť, apoštoli sú len nástrojmi Božieho pôsobenia pri šírení Božieho kráľovstva vo svete.
Skúsme si aspoň čiastočne rozobrať jednotlivé príkazy a zákazy, ktoré Ježiš dáva apoštolom pred ich prvou apoštolskou cestou. Markova správa o tejto udalosti je oveľa kratšia ako v ostatných dvoch synoptických evanjeliách, týka sa naozaj len podstaty veci.
Prvé nariadenie, ktoré Ježiš dáva ohľadne evanjelizácie, hovorí o poslaní. „Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Máme tieto slová chápať doslova, akoby sa všetky apoštolské cesty mali konať vo dvojici a nijako inak? Iste nie. Ježiš tu len podáva základný princíp, že evanjelizácia má byť v prvom rade činnosťou spoločenstva, nie jednotlivca, a to nielen z praktických dôvodov, keďže spoločná práca býva zväčša efektívnejšia ako osamelá činnosť. Ide tu aj o duchovný a symbolický význam takéhoto konania vo dvojici, lebo je tu naznačená duchovná jednota Krista s Cirkvou, ktorá ohlasuje evanjelium vždy v jeho mene a v spojení s ním, Je tu naznačený aj základný spôsob evanjelizácie v dejinách Cirkvi, ktorým je výchova k viere v rodine dvojicou manželov, ktorí sú takisto symbolom tejto jednoty Krista a Cirkvi. Vidíme, aké škodlivé je pre detí, keď rodičia „neťahajú za jeden koniec“. A nielen v oblasti náboženskej výchovy.
Ježišovo nariadenie o dvojiciach pri hlásaní evanjelia malo v tej dobe aj právny význam, lebo podľa židovských zákonov bolo hodnoverné svedectvo aspoň dvoch svedkov. Nemožno teda toto nariadenie brať ako nevyhnutne platné pre všetky časy a všetky miesta.
Hlásanie evanjelia sa v každej dobe prispôsobuje kultúre ľudí, ktorým sa evanjelium ohlasuje, aby im bolo zrozumiteľné.
Sv. pápež Pavol VI. bol 27. novembra 1970 na apoštolskej ceste na Filipínach. Krátko po pristátí lietadla vo filipínskej Manile 35-ročný bolívijský maliar Benjamin Mendoza y Amor. preoblečený za kňaza, ktorý v jednej ruke držal a v druhej, ukrytej pod látkou, držal kriss (malajskú dýku s kľukatou čepeľou). Jednou ranou poranil pápeža na krku, našťastie chránenom pevným golierom, a druhou ranou zasiahol hrudník blízko srdca.
Ako dôvod uviedol, že keby bol ozajstný apoštol, prišiel by na osliatku a nie lietadlom!
Nová doba vyžaduje nové formy evanjelizácie. Pán Ježiš za svojho života využil aj loď, išiel aj na spomínanom osliatku. Využíval by v dnešnej dobe moderné prostriedky ako je lietadlo, internet? Neviem, ale dá sa predpokladať že áno. Určite by bol v masových telekomunikačných prostriedkoch.
V tom čase sa využívalo ohlasovania formou chodenia po uliciach či domoch. Ide o formu ohlasovania evanjelia, ktorá bola vhodná pre tú dobu. To neznamená, že sa nemôže všade využívať aj dnes. Ak sa koná, má byť organizovaným a oficiálnym spôsobom a má byť pod vedením cirkevných autorít. Patrí tu napríklad Dobrá noviny, svätenie domov.
Ani najohnivejší evanjelizátori dnes neberú doslova Ježišove nariadenia uvedené v Mk 6,10-11 (striasanie prachu z nôh tam, kde ich neprijali a ďalšie). A keby sa dnešní zapálení evanjelizátori, ktorí presadzujú ohlasovanie po domoch, chceli držať slov Písma doslovne, asi by veľmi rýchlo pohoreli aj na poslednom verši dnešného úryvku, ktorý hovorí o vyháňaní zlých duchov a uzdravovaní chorých, ako nevyhnutných sprievodných znakoch ohlasovania evanjelia. Ich ohlasovanie by sa teda ukázalo ako „slovo bez moci“, čiže táranie.
Opäť sa rozširuje evanjelizácia „po domoch“ cez sociálne siete. Naraz je každý apoštolom. Takí sa uchyľujú k „zázračníctvu“ (často podvodnému). Podobajú sa „zbožným dušiam“ ktoré si v minulosti doniesli vodu z pútnického miesta a potom v zamrznutej vode videli Pannu Máriu. Teraz dávajú na internet fotografie anjelov v oblakoch. Pozor na AI (umelú inteligenciu), ktorá vyrobí perfektnú fabuláciu. Napríklad objavila sa perfektná fotka pápeža v najluxusnejšej vetrovke.
Tiež sa na internete šíria vyjadrenia rôznych mystičiek. Mnohí viac ako učenie Cirkvi prijímajú tieto rôzne mystičky a zjavenia. Vyžívajú sa v ich šírení! Veľmi rozbíjajú Cirkev tvrdením, že prijímanie sa môže dávať iba pokľačiačky a do úst.
Mnohí sa často sa obracajú na nové sekty, čo však súčasne znamená odpad od Cirkvi a prijatie takého chápania viery a spásy, ktorý je nezlučiteľný so skutočným evanjeliom. Veľmi ľahko ich identifikujete, ak budete chcieť s nimi pomodliť na úmysel pápeža. Síce už aj to kamuflujú, aby sa neprezradili a modlia sa, aby „František Bergoglio neškodil Cirkvi“
Človek je tvor učiaci sa. Potrebuje sa učiť aj v oblasti viery. Ináč budú aj v dnešnej dobe platiť slová pápeža Pia XII: „Najväčším nepriateľom Cirkvi je nevzdelaný kresťan“.
Turzovka – Turkov, Dlhá, 14.7.2024
Pozrite tiež: